Chybné rozhodnutia z minulosti sa naprávajú ťažko. V Banskej Bystrici sa však rozhodli zabojovať s časom a aspoň časť zaniknutého cintorína z prvej svetovej vojny v miestnej časti Majer obnoviť.
BANSKÁ BYSTRICA. Pochovali na ňom 1380 vojakov ôsmich národností, ktorí skončili svoju životnú púť v rokoch prvej svetovej vojny v špecializovanej vojenskej nemocnici v Banskej Bystrici i Podľa historičky architektúry Kláry Kubičkovej svedčí o význame banskobystrickej nemocnice aj fakt, že tu dokázali hospitalizovať až 6-tisíc pacientov.
Vysoká však bola aj úmrtnosť, a keďže bolo nemožné prevážať telá zosnulých vojakov do ich domovov, zriadili pri nemocnici aj vojenský cintorín. Podľa zrejme jedinej zachovanej dobovej fotografie sa na hroboch nachádzali jednoduché kríže a tabuľky s menami vojakov.
Klára Kubičková už pred časom poukázala na to, že zánik cintorína, ku ktorému prichádzalo postupne počas posledných desaťročí, je nekultúrnym prejavom, aký nemá v civilizovanej spoločnosti miesto.
Pred niekoľkými rokmi sa jej ešte podarilo zachytiť na fotografiách posledné fragmenty cintorína, vrátane hlavného obelisku zo známej bystrickej kamenárskej dielne Horn.
Pozostatky cintorína sa už dnes hľadajú ťažko
FOTO - AUTORKA
Mŕtvi pod betónom
„Cintorín prežil ešte druhú svetovú vojnu, no nasledujúce desaťročia znamenali de facto jeho zánik,“ dodala.
Už od 60. rokov začal priestor cintorína zarastať, mnohé náhrobky sa postupne zničili. K posledným ranám patrilo budovanie cesty smerom na Brezno a v období po roku 2000 aj predaj pozemku ministerstvom obrany súkromnému investorovi. Ten na časti cintorína vybudoval autopredajňu.
Čo je však pozitívne, cintorín - teda aspoň časť, ktorú nestihla prekryť cesta a stavby, by mal dostať novú šancu a mesto Banská Bystrica chce jeho zvyšnú časť obnoviť.
Počítajú tiež s revitalizáciou pomníka legionárov, ktorý síce priamo s cintorínom nesúvisí, no vymedzuje jeho približnú polohu. Lebo tú dnes viac tušíte, ako vidíte. Hustý porast náletových drevín ukryl posledné zvyšky hrobov bez označení, ktoré už dnes nerozoznáte ani podľa hrobových kopčekov.
Potvrdzuje nám to aj staršia obyvateľka mesta. "Ako deti sme sem chodili a veľmi matne si pamätám aj veľký obelisk a zvyšky hrobov s označením. Neuveriteľné, ako sa to tu výstavbou zmenilo. Ja by som vám už ani nedokázala presne povedať, kadiaľ sa cintorín vlastne ťahal," naznačila nám rukou neučitý smer.
Rozbehli iniciatívy
Prednostka Okresného úradu Ľubica Laššáková informovala, že začiatkom júla sa na ich úrade uskutočnilo pracovné stretnutie k problematike vojnových hrobov. Jednou z tém bola aj plánovaná obnova cintorína v Majeri.
„Považujeme za prvoradé uctiť si pamiatku obetí tým, že miesta ich posledného odpočinku budeme udržiavať čisté, upravené, zrekonštruované a dôstojné. Týka sa to aj zaniknutého cintorína v Majeri,“ doplnila Ľubica Laššáková.
Ako sa konštatuje v zápise zo stretnutia, pre pohrebisko v Majeri bude dočasne zaevidovaný jeden skupinový hrob, kde budú uvedené mená 1380 obetí až do doby, kedy budú obnovené pôvodné hroby na pohrebisku a zriadené pamätné tabule s uvedenými menami.
Zoznamy pochovaných príslušníkov ozbrojených síl z prvej svetovej vojny sú vypracované.
Tlačová tajomníčka kancelárie primátora Banskej Bystrice Barbora Winterová informovala, že mesto oslovilo Stredoslovenské múzeum s požiadavkou na vypracovanie projektu revitalizácie a obnovy vojenského cintorína.
So sondami chcú začať čo najskôr
„V tomto roku máme zámer rozbehnúť prípravnú etapu - zisťovacie sondáže. Vzhľadom na skutočnosť, že poznáme presný rozsah cintorína s umiestnením hrobov, archeológ Martin Kvietok navrhol realizáciu zisťovacích sond, na identifikáciu okrajových bodov cintorína.
Následne by sa mohlo pristúpiť k postupnej obnove cintorína po schválení ministerstva vnútra v zmysle zákona o vojnových hroboch,“ doplnila tlačová tajomníčka.
Archeológ Martin Kvietok zo Stredoslovenského múzea potvrdil, že so sondami chcú začať v čo najkratšom čase.
Z plochy cintorína sa zachovala asi tretina
Hoci plán cintorína v archívoch existuje, sondami v okrajových častiach cintorína by mali presnejšie identifikovať jeho rozsah, prípadne lokalizovať jednotlivé hrobové miesta. Do samotných hrobov však výskum aj z hygienických dôvodov zasahovať nebude.
Martin Kvietok odhaduje, že z pôvodnej rozlohy cintorína sa zachovala približne tretina. Zvyšnú časť poškodila výstavba.
Obnovia aj pomník legionárom
Počas pracovného stretnutia sa hovorilo aj o obnove pomníka legionárom z prvej svetovej vojny s tým, že zástupkyňa ministerstva vnútra Ivana Gahérová informovala, že pripravili zmluvu na 5 tisíc eur na obnovu pamätníka. Podmienkou je 20- percentná spoluúčasť mesta na financovaní projektu.
Barbora Winterová informovala, že mestu zmluvu zatiaľ nedoručili, nepoznajú teda podmienky poskytnutia príspevku.
Dodala však, že projekt obnovy pamätníka legionárov vypracoval architekt Peter Surovec s názvom Spoločne vyplňme biele miesta v histórii Banskej Bystrice z obdobia 1. svetovej vojny .
Zámerom projektu je chrániť a rozvíjať historické dedičstvo vojenských dejín a vytvoriť pietny symbol.
Mesto obnoví aj pomník legionárom
