Koncom júna tohto roku schválila NR SR novelizáciu zákona 355/ 2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia týkajúcu sa najmä otázok zdravia pri práci.
BANSKÁ BYSTRICA. Značne sa tým rozšíri počet zamestnancov, ktorým zamestnávatelia budú zo zákona zaqbezpečovať pracovnú zdravotnú službu.
Dôvodom novelizácie bol problém, ktorý vznikol porušením pravidiel transpozície pri základnej určujúcej smernici pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci- smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. „Novelizáciou zákona 124/2006 Z.z. sa totiž zákonom 470/2011 Z.z. od 1. januára 2012 zrušila povinnosť pre zamestnávateľov zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov 1. a 2. kategórie prác.
Znamenalo to, že sa nezabezpečoval zdravotný dohľad pri práci pre väčšinu zamestnancov. Dôvodom bolo zníženie ekonomických nákladov pre zamestnávateľov. Keďže novelizvaný zákon (č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného) už 15. júla 2014 prezident Slovenskej republiky podpísal, bol tým ukončený legislatívny proces zabezpečujúci zdravotný dohľad pri práci pre všetkých zamestnancov. Dosiahne sa tým zosúladnenie ustanovení v našich predpisoch s ustanoveniami smernice EÚ“, konštatuje MUDr. Eleonóra Fabiánová, hlavná odborníčka hlavného hygienika pre odbor preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, zároveň odborníčka z Oddelenia preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ), ktorá patrila do odborného tímu, pripomienkujúceho pôvodný zákon.
Dôraz na prevenciu
Pracovná zdravotná služba poskytne zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v prevencii pred chorobami, ochrane a podpore zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami. Posudzuje tiež zdravotné riziká, ako aj zdravotnú spôsobilosti na prácu. Úlohy pracovnej zdravotnej služby pre zamestnávateľov budú plniť buď tímy zdravotníckych pracovníkov, jednotliví zdravotnícki pracovníci so stanovenou odbornosťou, alebo bezpečnostní technici vo vymedzenom rozsahu.
„Cieľom je dosiahnúť prispôsobenie práce človeku tak, aby pracovné prostredie a spôsob vykonávania práce neboli zdrojom zdravotných rizík a z nich vznikajúcich chorôb z povolania, iných poškodení zdravia a aby ani neprispievali k rozvoju ďalších chorôb súvisiacich s prácou. Zdravé pracovné podmienky majú tootiž zdravie nielen chrániť, ale ho aj kladne ovplyvňovať“, zdôrazňuje MUDr. Fabiánová.
