BYSTRÁ. Svoj nový erb používa obec Bystrá (okr. Brezno) iba od roku 2006, kedy bola nájdená jej historická pečať. Zaslúžil sa o to starosta Marian Alberty, ktorému pomohla aj náhoda.
Obec Bystrá, ktorá je centrom cestovného ruchu na južnej strane Národného parku Nízke Tatry a známa aj Bystrianskou kvapľovou jaskyňou, kde sa liečia ochorenia horných dýchacích ciest, bola kedysi súčasťou obce Mýto pod Ďumbierom. Od roku 1990 je Bystrá znova samostatnou obcou. Dlhých 16 rokov používala erb, ktorému sa hovorí novotvar a ako tvrdí Alberty, heraldická komisia ho nikdy neschválila.
"Bolo na ňom vyobrazené niečo ako jaskyňa, čo zrejme malo pripomínať banícku tradíciu našej obce, potom dva kvety modrého horca a pod tým boli akési vlnovky, náznak rieky," spomína starosta.
Keď v roku 2002 po prvý raz nastúpil do úradu, na miesto prvého muža obce, nedalo mu to pokoj. "Pátral som po niečom, na základe čoho by sme mohli mať erb vychádzajúci zo skutočnej histórie dediny. Oslovil som historikov a múzeá, ale nevedeli pomôcť," pokračuje.
Schválila ho heraldická komisia
Pátranie trvalo asi tri roky, až nakoniec pomohla náhoda. "Horehronské múzeum robilo výstavu historických pečatí a pečatidiel. Tam sa objavila naša historická pečať," vysvetľuje starosta. "Tá sa stala základom pre vytvorenie nášho súčasného erbu, ktorý Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR schválila 4. júla 2006. Proces schvaľovania prebehol veľmi rýchlo. Erb sme vtedy slávnostne uviedli do života, takpovediac sme ho požehnali," dodáva Alberty.
Súčasný erb Bystrej má v červenom štíte zlatú korunu, nad ňou sú banícke kladivá bicie a rozpájacie, obe sú previazané zlatou mašľou. Po bokoch a navrchu sú tri zlaté osemcípe hviezdy.
"Prečo sú práve osemcípe, to dodnes nevieme," pripomína starosta a dúfa, že historici raz vysvetlia detaily ich erbu.
Vznik obce Bystrá sa datuje rokom 1563. Vtedy sa kráľovská komisia, ktorá hodnotila stav lesov na Horehroní, ocitla v jej okolí a našla tu fungujúcu hutu na výrobu železa. Postupne tu vzniklo sídlo dnešnej Bystrej. Súkromní ťažiari tu v 16. a 17. storočí dolovali zlato a striebro. Obyvatelia pracovali ako drevorubači a uhliari. Hoci bola Bystrá evidovaná ako komorská osada erárnych železiarní, v povedomí obyvateľov zostáva baníckou osadou. Svedčia o tom aj náhodne objavené relikvie svätej Barbory, patrónky baníkov, uložené v tunajšej kaplnke v roku 1816.
Obec Bystrá je rodiskom významných osobností, napríklad slovenského prozaika Františka Švantnera, známeho dielami Malka, Nevesta hôľ alebo Život bez konca.
