Svet straší nebezpečná krvácavá horúčka s názvom ebola. Je to iba záležitosť západnej Afriky, alebo máme mať obavy aj v zdanlivo tak vzdialených krajinách, akou je naša?
BANSKÁ BYSTRICA. Najväčší útok eboly v histórii. Aj tak opisujú svetové médiá poslednú vlnu zákernej hemoragickej horúčky, ktorá si od februára do konca júla tohto roka vyžiadala v krajinách západnej Afriky viac ako 900 obetí a 1 300 potvrdených nákaz. Takmer všetky evidovali v troch krajinách – Sierra Leone, Guinei a Libérii. Nemusí ísť o konečné číslo. Mnoho Afričanov totiž dáva stále prednosť liečbe u šamanov a odbornú pomoc odmieta.
Našťastie, slovenské ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že v týchto krajinách – konkrétne v Sierra Leone by sa mal nachádzať jediný Slovák. Ďalšia dvadsiatka našich občanov je v iných krajinách západnej Afriky, tu sa však nebezpečné ochorenie zatiaľ nevyskytlo. Ani v tomto prípade však nejde o úplnú štatistiku, keďže do nej zahrnuli iba ohlásené cesty.
Európske krajiny, vrátane našej, už varovali pred vycestovaním do rizikovej oblasti. Zaujímalo nás, či sme úplne bezpeční v takom – zdanlivo vzdialenom – regióne, ako je napríklad stredné Slovensko.
Hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Mária Tolnayová hovorí, že dôvod na paniku nie je a odborníci v širšom meradle rozšírenie nákazy nepredpokladajú. Napriek tomu vyzývajú k opatrnosti hlavne ľudí, ktorí plánujú cesty do rizikových krajín, alebo sa z nich vracajú. Čo v tomto prípade platí ako univerzálna, najjednoduchšia a najlacnejšia rada? Možno to znie trochu zjednodušene, ale sedieť doma, necestovať.
História už od roku 1976
Vedúca oddelenia infekčnej epidemiológie RÚVZ Viera Morihladková hovorí, že vírus eboly odborníci prvýkrát izolovali v roku 1976 v rovníkovej Afrike – Demokratickej republike Kongo ( pôvodne Zaire). Pacient pochádzal z dediny, ktorou preteká rieka Ebola.
Vtedy sa začalo podľa nej ochorenie popisovať. Dodatočne sa však objavili aj informácie o ochorení lekára z roku 1972, ktorý sa nakazil od pitvanej mŕtvoly.
Ochorenie sa radí medzi hemoragické (krvácavé) horúčky, s veľmi vysokou úmrtnosťou.
„Inkubačná doba je 2 dni až 4 týždne, najčastejšie však 2-4 dni,“ doplnila odborníčka s tým, že začiatok ochorenia býva náhly: „Objaví sa horúčka, slabosť, bolesti svalov, kĺbov, bolesti hlavy, brucha, zápal spojiviek. Neskôr sa môže objaviť kašeľ, opuchy, vyrážky, poruchy správania, apatia, zmätenosť, prípadne podráždenosť až agresivita,“ dodáva.
Ochorenie má už následne vážny priebeh – objavuje sa krvácanie do spojiviek, pacient krváca zo všetkých telesných otvorov, krváca do čriev, do dutín, dochádza k metabolickému rozvratu, hemoragickému šoku a následnej smrti. Či pacient prežije, záleží na jeho fyzickej kondícii, kmeni vírusu a od možností liečby.
Existuje len podporná liečba
Keďže účinný liek, alebo očkovacia látka na chorobu neexistujú, využíva sa len podporná liečba – náhrada tekutín, udržiavanie tlaku krvi, okysličovanie, virostatiká, tíšenie bolestí. Úmrtnosť je pritom veľmi vysoká, dosahuje až 90 percent.
Epidémia sa považuje za skončenú po 42 dňoch od výskytu posledného ochorenia.
Od opíc, či netopierov?
Podľa Viery Morihladkovej prírodný rezervoár doposiaľ nie je spoľahlivo popísaný: „Uvažuje sa o netopieroch, opiciach - makakoch a paviánovcoch. Prenos ochorenia zo zvieraťa na človeka sa uskutočňuje buď kontaktom s nakazeným zvieraťom alebo jeho konzumáciou, pri manipulácii s krvou alebo inými telesnými výlučkami chorých zvierat. Prenos medzi ľuďmi sa uskutočňuje kontaktom s telesnými tekutinami alebo výlučkami chorých osôb- krvou, močom, slinami, nechráneným pohlavným stykom, kontaminovanýimi injekčnými ihlami alebo nástrojmi,“ doplnila.
Nakaziť sa dá tiež pri pitvách a manipulácii s mŕtvymi ľuďmi alebo zvieratami. Vírus účinne zabíja mydlo, slnečné svetlo sušenie, bielidlá, pranie v práčke.
Čo je rizikom pre nás?
Hoci epidemiológovia hovoria o veľmi malom riziku, že by sa ochorenie mohlo objaviť u nás, kontrolka predsa len bliká.
Nebezpeční sú napríklad cestujúci, prichádzajúci z krajín a miest, kde sa ochorenie aktuálne vyskytuje a sú v inkubačnej dobe. Sú nakazení a nejavia ešte žiadne klinické príznaky. Ochorenie sa u nich prejaví až o niekoľko dní.
Viera Morihladková dodáva: „Expanziu ochorenia mimo Afriku nepredpokladáme, nakoľko aj pri zavlečení tohto ochorenia do Európy, či Ameriky bude pacient hospitalizovaný v nemocničnom zariadení a pri dodržiavaní všetkých opatrení pri jeho ošetrovaní a manipulácii s jeho biologickým materiálom by nemalo dôjsť k prenosu nákazy."
Na európsky kontinent už priviezli za prísnych epidemiologických podmienok prvého chorého, ktorý sa nakazil počas misie v Libérii. Ide o 57 – ročného duchovného Miguela Pajaresa, ktorého prevoz do rodného Španielska podporili petíciou tisícky Španielov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je pri dodržaní bezpečnostných podmienok riziko nákazy prakticky nulové.
Pri cestách do krajín výskytu, riziko eliminuje dodržiavanie týchto opatrení:
- vyhýbať sa priamemu kontaktu s krvou a telesnými výlučkami chorých pacientov , alebo mŕtvych osôb a manipulácii s predmetmi, ktoré môžu byť nimi kontaminované
- vyhýbať sa priamemu kontaktu s voľne žijúcimi zvieratami a nekonzumovať ich
- vyhýbať sa nechránenému pohlavnému styku
