BANSKÁ BYSTRICA. Odborníci verejného zdravotníctva si v súvislosti s oslavami 70. výročia SNP pripomínajú počin významného slovenského bakteriológa a virológa, lekára, pedagóga a akademika Dionýza Blaškoviča. Počas 2. svetovej vojny vstúpil vo funkcii hygienika do povstaleckej armády a jeho zásluhou cez Povstanie vznikla v Banskej Bystrici diagnostická stanica.
"Ako účastník SNP a protifašistického odboja počas SNP založil v Banskej Bystrici diagnostickú stanicu - základ neskoršej krajskej hygienickej stanice. V tom období sa mu podarilo úspešne bojovať proti epidémii dyzentérie, ktorá prepukla v Blatnickej doline," tvrdí o záslužnej činnosti Blaškoviča súčasný regionálny hygienik banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Cyril Klement.
Ako ďalej uvádza, Blaškovič sa vedecky venoval najmä patogenéze, biologickým a biochemickým vlastnostiam baktérií, laboratórnej diagnostike vírusových nákaz a ekológii vírusov chrípky a kliešťovej encefalitídy. Bol priekopníkom interdisciplinárneho poňatia výskumu v rámci biológie.
Blaškovič vybudoval virologické pracovisko v rámci Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu a stál pri zrode Virologického ústavu Československej akadémie vied, ktorý vznikol 1. januára 1953. Bol menovaný za prvého riaditeľa. Ústav si rýchlo získal uznanie doma i v zahraničí.
"Pod jeho vedením sa rozpracovala významná koncepcia prírodných ohniskových nákaz a s tým spojené ekologické problémy vírusov a vírusových ochorení. Nasledoval objav prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy kozím mliekom v tzv. rožňavskej epidémii a významné poznatky o štruktúre, antigénnych vlastnostiach, imunológii a prenose vírusu kliešťového zápalu mozgu. Významne prispel k štúdiu premenlivosti vírusu chrípky. Ďalším vírusom, ktorým Blaškovič venoval pozornosť, boli herpetické vírusy. V ústave podporoval aj štúdium rastlinných vírusov, chlamýdií a ďalších," dodáva hovorkyňa RÚVZ v Banskej Bystrici Mária Tolnayová.
Dionýz Blaškovič zomrel 17. novembra 1998.
