Nedeľa, 21. október, 2018 | Meniny má Uršuľa

Je na Slovensku priveľa vysokých škôl?

Počet prihlásených študentov od roku 2007 každý rok postupne klesá, z takmer 85 tisíc na 60 tisíc.

BANSKÁ BYSTRICA. Na Slovensku je v súčasnosti 20 verejných, 3 štátne a 13 súkromných vysokých škôl. Nielen odborníci, ale aj laici si preto zákonite kladú otázku, či to na tak, počtom obyvateľov malú krajinu, nie je priveľa. Hlavne ak sa na túto skutočnosť pozeráme cez čísla o nezamestnanosti. Môžeme tiež registrovať stúpajúci počet ľudí síce s najvyšším vzdelaním, ktorí však dávajú svojim najbližším a krajine zbohom. Logické.

Keď nemajú šancu doma, sú jazykovo vybavení, čo je už u súčasných absolventov vysokých škôl absolútny štandard, niet čo riešiť. Internet má veľkú moc. Stačí napísať životopis, informácie o vzdelaní, zručnosti a “odentrovať” zahraničným firmám. Mnohým sa takto podarilo preklikať k finančne atraktívnej práci, o akej by tu iba snívali. Tak ako programátorovi Jánovi, ktorý pracuje v počítačovej firme v Mníchove: “Neuvažoval som, že by som si hľadal prácu doma. Vedel som, že v Nemecku je o ľudí s mojim zameraním veľký záujem. Rozhodujúcim kritériom boli aj peniaze, kvalitu môjho vzdelania patrične ocenili. Asi som mal pri výbere školy dobrý nos.”

Článok pokračuje pod video reklamou

Škôl je veľa, študentov ubúda

Dobrý nos však pri rozhodovaní sa, nemajú všetci rovnaký. Súčasní maturanti si podajú dve - tri prihlášky s vedomím, že to hádam vyjde. A bol by v tom čert, aby sa nedostali aspoň na jednu univerzitu, keď ich máme spolu 36. Napriek tomu - faktom zostáva, že v ostatných rokoch počet vysokoškolákov klesá.

Napokon, potvrdila to aj Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA), ktorá sa aj v minulom roku zaoberala hodnotením fakúlt vysokých škôl. Z jej zistení vyplynulo, že počet prihlásených študentov od roku 2007 každý rok postupne klesá, z takmer 85 tisíc na 60 tisíc. Vlani bola prvýkrát prekročená hranica, pri ktorej bol počet prihlásených uchádzačov nižší ako plánovaný počet prijatých. Všetko nasvedčuje tomu, že tento klesajúci trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Namieste je preto otázka či by úbytok, resp. zlúčenie našich vysokých škôl zvýšil ich kvalitu, a tým aj uplatniteľnosť na pracovnom trhu. Najskôr sme sa opýtali priamo poslucháčov univerzít. Študentka chémie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Jana: “Škôl je priveľa, a podľa mňa na fakultách by malo vyučovať viac odborníkov. Kvalitu školy zvyšujú a imidž robia predovšetkým dobrí pedagógovia. Všetko je o ľuďoch.” Poslucháč 2. stupňa inžinierskeho štúdia v programe environmentálne inžinierstvo Technickej univerzity vo Zvolene Jozef: “Ja sa na kvalitu vzdelania nesťažujem. Len som si neistý, či sa dá urobiť priama úmera – menej ale kvalitných škôl - rovná sa lepšia uplatniteľnosť na trhu práce. Na Slovensku asi nie.”

Martin z Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline: “Máme pedagógov, ktorí nám vedia všetko jednoducho a trpezlivo vysvetľovať, menej je tých, čo učiť akosi nevedia. Je mi jasné, že aspoň jedna univerzita by mala mať kredit zahraničných škôl. Aby sme tu mali Oxford či Cambridge na slovenský spôsob. Nato si však ešte určite počkáme.”

Rebríček tých naj

Agentúra ARRA hodnotila viac ako stovku fakúlt podľa ich kvality a zoradila ich do rebríčka. Rozdelila ich do 11 skupín podľa odborov. Prvé miesto si vo svojich oblastiach udržali Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach či Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Hlavných kritérií hodnotenia bolo 5: vzdelávanie - počet študentov a pedagógov, atraktivita štúdia, teda záujem o štúdium, a to aj zo strany zahraničných študentov, podiel nezamestnanosti absolventov za tri roky, veda a výskum, doktorandské štúdium a grantová úspešnosti. Zjednodušene možno povedať, že na vysokých školách prebieha boj o študenta. Konkurencia je veľká, maturanti si môžu vyberať. Vyhráva lepší, ktorý ponúka k samotnému štúdiu aj nejaké bonusy.

Projekt ponúka zaujímavú prax vo významných podnikoch

Zamestnávatelia preferujú absolventov s dostatočnou praxou. A to dobre vedia aj poslucháči vysokých škôl. Pre tých, ktorí si chcú teoretické vedomosti overiť na reálnom pracovisku, bude zaujímavý národný projekt z rezortu školstva s názvom Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Hoci úspešne beží od minulého roku, stále ponúka vysokoškolákom množstvo voľných miest na prax z oblastí automobilového priemyslu, elektrotechniky, hutníctva, chémie, informačno-komunikačných technológií, odpadu a životného prostredia, strojárstva, dopravy, služieb či celulózo-papierenského sektora. Všetky potrebné informácie sú na webovej stránke www.vysokoskolacidopraxe.sk.

Do vzdelávania ide stále málo peňazí

Podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozpočet verejnej vysokej školy tvoria dotácie zo štátneho rozpočtu, školné, poplatky spojené so štúdiom, výnosy z ďalšieho vzdelávania, výnosy z majetku verejnej vysokej školy, výnosy z duševného vlastníctva, z vlastných finančných fondov a iné. Pričom výnosmi vysokej školy môžu byť aj dotácie z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Vysoké školy si na svoj chod najmä vedecko-výskumnú činnosť môžu z banky zobrať aj úver. Tunajšie vysoké školy môžu tiež vykonávať aj podnikateľskú činnosť.

V Správe o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu z roku 2013 sa dočítame, že najviac podfinancované je v porovnaní s priemerom OECD vysokoškolské vzdelávanie. Napríklad v porovnaní s priemerom OECD dávame na jedného študenta vysokej školy až o 30% menej, a to aj po zohľadnení nášho nižšieho HDP na obyvateľa. V medzinárodnom porovnaní patria celkové verejné výdavky na vzdelávanie na Slovensku medzi najnižšie v OECD. Platí to vo vyjadrení výdavkov ako ich podielu na HDP, ale aj v ich vyjadrení ako podielu na celkových verejných výdavkoch. Výdavky Slovenska na vzdelávanie z verejných zdrojov boli v roku 2009 4,1% HDP, pričom priemer krajín V3 bol 4,9% HDP a priemer OECD 5,8% HDP.

Zlou správou je, že Slovensko nedobieha vyspelé krajiny. Keď sa pozrieme koľko finančných prostriedkov rozpísalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR verejným vysokým školám na tento rok, ide o sumu 442 296 981 eur, čo je o 1 127 082 eur menej ako v roku 2013. V roku 2012 to bolo 441 424 063€, a v roku 2011 424 982 101 eur.

Študenti sú za zlučovanie škôl

Niektorí v tejto situácii volajú po zlúčení škôl, argumentujú tým, že univerzít je priveľa a tým rapídne klesá ich kvalita. Oponenti tejto myšlienky hovoria o tom, že si nevedia predstaviť ako by sa to malo realizovať – na základe akých kritérií by sa určovalo, ktorá škola nad ktorou „vyhrá“. Súčasní vysokoškoláci majú ale celkom jednoznačný názor. Jana z Technickej univerzity v Košiciach: „Osobne nemám nič proti zlučovaniu vysokých škôl. Slovensko je malá krajina na to, koľko univerzít máme, je to na škodu veci. Keby ich bolo o polovicu menej, bolo by aspoň viac peňazí na vedu a výskum. Privítala by som to.“ Študent architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Dušan sa s týmto názorom stotožňuje: „Jednoznačne s prípadným zlučovaním súhlasím. Nevidím na tom nič zlé. Keď sa pozrieme na súčasný stav vysokého školstva u nás, je jasné, že doterajší model nefunguje. Medzi mojimi kolegami panuje rovnaký názor. Radšej chceme menej, ale kvalitných univerzít, ako veľa a minimálny priestor na sebarealizáciu.“

Bude Trnava prvá?

Jedným z prvých miest, kde by k zlúčeniu vysokých škôl mohlo dôjsť je Trnava. Webový portál www.pluska.sk uviedol, že Trnavská univerzita a Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa možno do konca roka 2015 spoja. Pritom o tomto kroku sa hovorí už dlhší čas. Komplikáciou bola vtedajšia nezhoda medzi tým, či pôjde o zlúčenie škôl ako rovnocenných subjektov, alebo absorpciu jednej vysokej školy druhou. Zdá sa, že i keď zlučovanie na prvý pohľad vyzerá ako výslovne dobrá vec, aj táto problematika má svoje mínusy a nedá sa urobiť zo dňa na deň. Čas a predovšetkým demografický vývoj v nasledujúcich rokoch ukážu, koľko a ktoré vysoké školy sa na trhu napokon udržia.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Virtuálne sídlo v Bratislave
  2. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  3. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  5. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  6. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  7. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  9. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 080
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 981
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 485
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 733
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 838
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 599
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 249
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 141
  9. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 6 139
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 956

Hlavné správy z MY Bystrica

V Štátnej opere ožilo Ružové kráľovstvo

Opera Ružové kráľovstvo je dokonalým vnemovým zážitkom.

Čas chrípky je tu, počet chorých rastie každý týždeň

V Banskobystrickom kraji zaznamenali epidemiológovia v tomto týždni opätovný, aj keď nie dramatický, vzostup na akútne respiračné ochorenia (ARO) a chrípku.

Policajti vyzvali chodcov a cyklistov, aby používali reflexné prvky

Z celkového počtu 1048 dopravných nehôd, ktoré sa za prvých deväť mesiacov tohto roka stali v Banskobystrickom kraji, zavinili nehodu v 30 prípadoch chodci.

Mladí tanečníci potešili deti v nemocnici

Vo štvrtok, 18. októbra 2018, prišli medzi deti zo Základnej školy pri nemocnici v Banskej Bystrici mladí tanečníci z najstaršej zložky Detského folklórneho súboru Matičiarik z Banskej Bystrice.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vybrali SME

Už ste čítali?