Štvrtok, 22. február, 2018 | Meniny má Etela
Pridajte si svoje mesto

Je na Slovensku priveľa vysokých škôl?

Počet prihlásených študentov od roku 2007 každý rok postupne klesá, z takmer 85 tisíc na 60 tisíc.

BANSKÁ BYSTRICA. Na Slovensku je v súčasnosti 20 verejných, 3 štátne a 13 súkromných vysokých škôl. Nielen odborníci, ale aj laici si preto zákonite kladú otázku, či to na tak, počtom obyvateľov malú krajinu, nie je priveľa. Hlavne ak sa na túto skutočnosť pozeráme cez čísla o nezamestnanosti. Môžeme tiež registrovať stúpajúci počet ľudí síce s najvyšším vzdelaním, ktorí však dávajú svojim najbližším a krajine zbohom. Logické.

Keď nemajú šancu doma, sú jazykovo vybavení, čo je už u súčasných absolventov vysokých škôl absolútny štandard, niet čo riešiť. Internet má veľkú moc. Stačí napísať životopis, informácie o vzdelaní, zručnosti a “odentrovať” zahraničným firmám. Mnohým sa takto podarilo preklikať k finančne atraktívnej práci, o akej by tu iba snívali. Tak ako programátorovi Jánovi, ktorý pracuje v počítačovej firme v Mníchove: “Neuvažoval som, že by som si hľadal prácu doma. Vedel som, že v Nemecku je o ľudí s mojim zameraním veľký záujem. Rozhodujúcim kritériom boli aj peniaze, kvalitu môjho vzdelania patrične ocenili. Asi som mal pri výbere školy dobrý nos.”

Článok pokračuje pod video reklamou

Škôl je veľa, študentov ubúda

Dobrý nos však pri rozhodovaní sa, nemajú všetci rovnaký. Súčasní maturanti si podajú dve - tri prihlášky s vedomím, že to hádam vyjde. A bol by v tom čert, aby sa nedostali aspoň na jednu univerzitu, keď ich máme spolu 36. Napriek tomu - faktom zostáva, že v ostatných rokoch počet vysokoškolákov klesá.

Napokon, potvrdila to aj Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA), ktorá sa aj v minulom roku zaoberala hodnotením fakúlt vysokých škôl. Z jej zistení vyplynulo, že počet prihlásených študentov od roku 2007 každý rok postupne klesá, z takmer 85 tisíc na 60 tisíc. Vlani bola prvýkrát prekročená hranica, pri ktorej bol počet prihlásených uchádzačov nižší ako plánovaný počet prijatých. Všetko nasvedčuje tomu, že tento klesajúci trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Namieste je preto otázka či by úbytok, resp. zlúčenie našich vysokých škôl zvýšil ich kvalitu, a tým aj uplatniteľnosť na pracovnom trhu. Najskôr sme sa opýtali priamo poslucháčov univerzít. Študentka chémie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Jana: “Škôl je priveľa, a podľa mňa na fakultách by malo vyučovať viac odborníkov. Kvalitu školy zvyšujú a imidž robia predovšetkým dobrí pedagógovia. Všetko je o ľuďoch.” Poslucháč 2. stupňa inžinierskeho štúdia v programe environmentálne inžinierstvo Technickej univerzity vo Zvolene Jozef: “Ja sa na kvalitu vzdelania nesťažujem. Len som si neistý, či sa dá urobiť priama úmera – menej ale kvalitných škôl - rovná sa lepšia uplatniteľnosť na trhu práce. Na Slovensku asi nie.”

Martin z Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline: “Máme pedagógov, ktorí nám vedia všetko jednoducho a trpezlivo vysvetľovať, menej je tých, čo učiť akosi nevedia. Je mi jasné, že aspoň jedna univerzita by mala mať kredit zahraničných škôl. Aby sme tu mali Oxford či Cambridge na slovenský spôsob. Nato si však ešte určite počkáme.”

Rebríček tých naj

Agentúra ARRA hodnotila viac ako stovku fakúlt podľa ich kvality a zoradila ich do rebríčka. Rozdelila ich do 11 skupín podľa odborov. Prvé miesto si vo svojich oblastiach udržali Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach či Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Hlavných kritérií hodnotenia bolo 5: vzdelávanie - počet študentov a pedagógov, atraktivita štúdia, teda záujem o štúdium, a to aj zo strany zahraničných študentov, podiel nezamestnanosti absolventov za tri roky, veda a výskum, doktorandské štúdium a grantová úspešnosti. Zjednodušene možno povedať, že na vysokých školách prebieha boj o študenta. Konkurencia je veľká, maturanti si môžu vyberať. Vyhráva lepší, ktorý ponúka k samotnému štúdiu aj nejaké bonusy.

Projekt ponúka zaujímavú prax vo významných podnikoch

Zamestnávatelia preferujú absolventov s dostatočnou praxou. A to dobre vedia aj poslucháči vysokých škôl. Pre tých, ktorí si chcú teoretické vedomosti overiť na reálnom pracovisku, bude zaujímavý národný projekt z rezortu školstva s názvom Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Hoci úspešne beží od minulého roku, stále ponúka vysokoškolákom množstvo voľných miest na prax z oblastí automobilového priemyslu, elektrotechniky, hutníctva, chémie, informačno-komunikačných technológií, odpadu a životného prostredia, strojárstva, dopravy, služieb či celulózo-papierenského sektora. Všetky potrebné informácie sú na webovej stránke www.vysokoskolacidopraxe.sk.

Do vzdelávania ide stále málo peňazí

Podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozpočet verejnej vysokej školy tvoria dotácie zo štátneho rozpočtu, školné, poplatky spojené so štúdiom, výnosy z ďalšieho vzdelávania, výnosy z majetku verejnej vysokej školy, výnosy z duševného vlastníctva, z vlastných finančných fondov a iné. Pričom výnosmi vysokej školy môžu byť aj dotácie z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Vysoké školy si na svoj chod najmä vedecko-výskumnú činnosť môžu z banky zobrať aj úver. Tunajšie vysoké školy môžu tiež vykonávať aj podnikateľskú činnosť.

V Správe o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu z roku 2013 sa dočítame, že najviac podfinancované je v porovnaní s priemerom OECD vysokoškolské vzdelávanie. Napríklad v porovnaní s priemerom OECD dávame na jedného študenta vysokej školy až o 30% menej, a to aj po zohľadnení nášho nižšieho HDP na obyvateľa. V medzinárodnom porovnaní patria celkové verejné výdavky na vzdelávanie na Slovensku medzi najnižšie v OECD. Platí to vo vyjadrení výdavkov ako ich podielu na HDP, ale aj v ich vyjadrení ako podielu na celkových verejných výdavkoch. Výdavky Slovenska na vzdelávanie z verejných zdrojov boli v roku 2009 4,1% HDP, pričom priemer krajín V3 bol 4,9% HDP a priemer OECD 5,8% HDP.

Zlou správou je, že Slovensko nedobieha vyspelé krajiny. Keď sa pozrieme koľko finančných prostriedkov rozpísalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR verejným vysokým školám na tento rok, ide o sumu 442 296 981 eur, čo je o 1 127 082 eur menej ako v roku 2013. V roku 2012 to bolo 441 424 063€, a v roku 2011 424 982 101 eur.

Študenti sú za zlučovanie škôl

Niektorí v tejto situácii volajú po zlúčení škôl, argumentujú tým, že univerzít je priveľa a tým rapídne klesá ich kvalita. Oponenti tejto myšlienky hovoria o tom, že si nevedia predstaviť ako by sa to malo realizovať – na základe akých kritérií by sa určovalo, ktorá škola nad ktorou „vyhrá“. Súčasní vysokoškoláci majú ale celkom jednoznačný názor. Jana z Technickej univerzity v Košiciach: „Osobne nemám nič proti zlučovaniu vysokých škôl. Slovensko je malá krajina na to, koľko univerzít máme, je to na škodu veci. Keby ich bolo o polovicu menej, bolo by aspoň viac peňazí na vedu a výskum. Privítala by som to.“ Študent architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Dušan sa s týmto názorom stotožňuje: „Jednoznačne s prípadným zlučovaním súhlasím. Nevidím na tom nič zlé. Keď sa pozrieme na súčasný stav vysokého školstva u nás, je jasné, že doterajší model nefunguje. Medzi mojimi kolegami panuje rovnaký názor. Radšej chceme menej, ale kvalitných univerzít, ako veľa a minimálny priestor na sebarealizáciu.“

Bude Trnava prvá?

Jedným z prvých miest, kde by k zlúčeniu vysokých škôl mohlo dôjsť je Trnava. Webový portál www.pluska.sk uviedol, že Trnavská univerzita a Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa možno do konca roka 2015 spoja. Pritom o tomto kroku sa hovorí už dlhší čas. Komplikáciou bola vtedajšia nezhoda medzi tým, či pôjde o zlúčenie škôl ako rovnocenných subjektov, alebo absorpciu jednej vysokej školy druhou. Zdá sa, že i keď zlučovanie na prvý pohľad vyzerá ako výslovne dobrá vec, aj táto problematika má svoje mínusy a nedá sa urobiť zo dňa na deň. Čas a predovšetkým demografický vývoj v nasledujúcich rokoch ukážu, koľko a ktoré vysoké školy sa na trhu napokon udržia.

Spravodajstvo

 


  1. Bystrica chystá veľké privítanie Anastasie Kuzminovej na 1. marca Foto 731
  2. Na stanici v Radvani prišlo k mimoriadnej udalosti, vlaky medzi Zvolenom a Bystricou meškali 412
  3. Arktický vzduch nám prinesie mimoriadny chladný záver februára 325
  4. Plakala a plakala. Ten pocit bezradnosti neprajem nikomu, tvrdí Fialková 208
  5. Mladí turisti sa stratili večer neďaleko Pohronskej Polhory, do zrubu nedorazili 203
  6. Príbor a toaletný papier pacienti do bystrickej nemocnice nosiť nebudú. Všetko dostanú v základnom balíčku 155
  7. Polícia sa postará cez jarné prázdniny o našu bezpečnosť priamo na svahoch Foto 146
  8. V Banskej Bystrici sú dve väzenia, jedno je v mestskej časti Kráľová 140
  9. Špaňodolinský organ jasne vedie, podporí ho koncertom aj vynikajúci organista David Di Fiore 112
  10. Vlhová dosiahla životný úspech, v kombinácii skončila piata 81

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Bystrica chystá veľké privítanie Anastasie Kuzminovej na 1. marca

Presný program mesto upresní v najbližších dňoch.

Na stanici v Radvani prišlo k mimoriadnej udalosti, vlaky medzi Zvolenom a Bystricou meškali

Včera večer ohlásil rušňovodič požiar lokomotívy osobného vlaku. V dôsledku tejto udalosti Železnice SR pristúpili k neplánovanej výluke trakčného vedenia v celej stanici.

Arktický vzduch nám prinesie mimoriadny chladný záver februára

Od soboty počítajte s celodennými mrazmi, nočné teploty môžu v dolinách stredného Slovenska klesať pod mínus dvadsať stupňov celzia.

Plakala a plakala. Ten pocit bezradnosti neprajem nikomu, tvrdí Fialková

Bola som dezorientovaná. Nevedela som, či mám vôbec o niečo bojovať, hovorí Anastasia Kuzminová.

Mladí turisti sa stratili večer neďaleko Pohronskej Polhory, do zrubu nedorazili

Dvom mladým turistom z Kysúc vo veku 18 a 24 rokov pomáhali v pondelok 19. februára vo večerných hodinách členovia Horskej záchrannej služby (HZS) na Muránskej planine.

Blízke regióny

Policajná naháňačka: Pred súdom dnes prehovorili strelec aj posádka unikajúceho auta

Obžalovaný Michal unikal pred policajtmi už viackrát, jeho posledná jazda v júni 2017 sa však skončila tragicky pre Tomáša (†17). Toho zasiahla policajná strela na zadnom sedadle.

V Banskobystrickom kraji môžu ľudia o komfortnom cestovaní len snívať

Filip Hlubocký: Železničná infraštruktúra je v dezolátnom stave. Už desiatky rokov sa nepostavil kilometer trate.

Sliačsky prameň je v strednej Európe ojedinelý

Minerálne vody, vyvierajúce v kúpeľoch Sliač, využívali ľudia už v stredoveku.

Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská

Pravá zima nechala na seba čakať. Začiatok sezóny vyzeral katastrofálne, počasie sa umúdrilo tak ,ako sa na toto ročné obdobie patrí, a vďaka mrazu a snehu mohli spustiť prevádzku aj menšie strediská a dedinské lyžiarske vleky.

Šnúru či mostík urobí Zuzana Niščáková aj dnes

Že sa bude aktívne venovať tancu, začala tušiť v poslednom ročníku gymnázia, keď dostala od osvetového strediska možnosť diaľkovo študovať školu pre učiteľov tanca.

Všetky správy

Verejné korčuľovanie je preč. Čo spravil Ramsay s reprezentáciou?

Kam sa posunula slovenská hokejová reprezentácia od posledného šampionátu v Kolíne? Slováci našli systém, disciplínu ešte nie.

Vlhová dosiahla životný úspech v kombinácii, skončila piata

Zlato si vyjazdila Švajčiarka Michelle Gisinová.

Medailu môžu získať po 42 rokoch. Nemci senzačne vyradili Švédov

O medaily budú v Pjongčangu okrem Nemcov bojovať aj Rusi, Česi a Kanaďania.

Slovenskí oligarchovia chceli pomôcť, cesta nakoniec končí v poli

Nedokončený nadjazd na kraji Bratislavy neplánujú dostavať.

Olympiáda 2018 (ZOH): Program 22.2.2018 (deň 13)

Pozrite si program zimných olympijských hier 2018 v juhokórejskom Pjongčangu na deň 22. február 2018.