BANSKÁ BYSTRICA. Aj keď denné koncentrácie peľu najsilnejších súčasných alergénov - peľu ambrózie a paliny, počas týchto daždivých dní dosahujú len nižšie koncentrácie, alergici na ne predsa len nebudú bez problémov. Za priaznivejších povetrnostných podmienok sa ich koncentrácia v ovzduší môže zvýšiť. V týchto a nasledujúcich dňoch bude dominovať peľ ambrózie spolu s peľom slabo alergizujúcej pŕhľavy.
„Druhý vrchol denných koncentrácií peľu ambrózie však bol v uplynulom týždni , ale jej peľu sa ešte dlho nezbavíme. Do veľkej miery to bude závisieť od vývoja počasia v nasledujúcich týždňoch. Peľ paliny už bude dosahovať len nízke koncentrácie, takže najvyšším rizikom pre polinotikov na najbližšie obdobie predsa len ostáva ešte peľ ambrózie, ktorá za priaznivých podmienok kvitne až do novembra. Nezanedbateľný je aj peľ ďalšej silne alergizujúcej inváznej rastliny- zlatobyľu. Výrazná zrážková činnosť a ochladenie na celom území zatiaľ prispievajú k lokálnemu poklesu denných koncentrácií peľu v ovzduší. Denné koncentrácie spór plesní však ostávajú pomerne ustálené“, konštatovala k aktuálne peľovej situácii RNDr. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) v SR.
Vyhnite sa súvislým plochám so zlatobyľou
Navyše z alergologického hľadiska sú stále významné okrem spomínaných alergénov inváznych rastlín – paliny, ambrózie a zlatobľu, ešte stále peľ tráv z čeľade lipnicovitých, druhy rastlín z čeľade pŕhľavovitých, mrkvovitých, mrlíkovitých a astrovitých, ako aj skorocel, štiav a chmeľ. Pre alergikov na peľ zlatobyľu, je preto zaujímavá nasledovná informácia.
„Zlatobyľ je nebezpečná najmä pri pohybe v blízkosti súvislejších kvitnúcich porastov, kde sú koncentrácie jej peľu mnohonásobne vyššie, ako údaje zachytené monitorovacími stanicami. Ide o trvácu bylinu pôvodom zo Severnej Ameriky. Dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina. Dorastá do výšky 50-250 cm.
Nekosíš? Hrozí pokuta
Súkvetie tvoria súbory drobných žltých kvetov, usporiadaných do hustých chocholíkatých metlín. Kvitne od konca augusta za priaznivých podmienok až do konca októbra. Rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy, alebo plochy vytvorené človekom,“ uviedla RNDr. Lafférsová. Upozorňuje, že majitelia pozemkov, kde kvitne zlatobyľ, musia zo zákona tieto plochy kosiť. Ak sa tak nestane a občania nahlásia na príslušný odbor mestského úradu takto zanedbané plochy, môže ich majiteľ dosať aj finančnú pokutu.
Zlatobyľ obrovská (aj jej iné druhy) sa k nám sa dostala ako okrasné rastliny. Vo voľnej prírode osídľuje najmä synantropné stanovištia, nevyužívané plochy, násypy železničných tratí, skládky domového odpadu a pod. Častá je na poľných cestách, medziach, či krajoch polí. Invázne, teda nepôvodné, sú druhy, ktorých prenikanie alebo šírenie mimo ich pôvodné stanovište ohrozuje biodiverzitu.
Vyskytujú sa vo všetkých skupinách vrátane zvierat, rastlín, húb i mikroorganizmov a môžu teda ovplyvňovať všetky typy ekosystémov. Invázne druhy ovplyvnili pôvodné spoločenstvá v takmer každom ekosystéme na Zemi. Aj z ekonomického hľadiska sú vplyvy inváznych druhov značné. Aby sa nepôvodný druh stal invazívnym, musí prísť, prežiť a prosperovať. Spoločné vlastnosti invazívnych druhov sú teda schopnosť rýchlej reprodukcie, rastu a šírenia sa, schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam. V novom prostredí nemajú prirodzených nepriateľov, rýchlo sa šíria a zvlášť sa im darí v prostredí, ktoré bolo ovplyvnené ľudskou činnosťou.
