BANSKÁ BYSTRICA. Vymeniť si skúsenosti, prediskutovať podmienky a predpoklady pre prevádzkovanie vybratých verejných vodovodov bez dezinfekcie a zvýšenie zdravotnej bezpečnosti pitnej vody, je cieľom odborno-pracovného seminára pod názvom Kvalita pitnej vody a vedľajšie produkty dezinfekcie, ktorý v stredu 17. septembra organizuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.
Je určený odborným pracovníkom, ktorí sa venujú problematike pitnej vody, zásobovaniu obyvateľstva pitnou vodou, zabezpečovaniu jej zdravotnej bezpečnosti, vyšetrovaniu vzoriek vody, či hodnoteniu jej kvality. Zúčastnia sa na ňom odborníci úradov verejného zdravotníctva, ktorí sa problematike pitnej vody venujú v rámci štátneho zdravotného dozoru, posudkovej činnosti a vykonávaním laboratórnych analýz, ako aj odborní pracovníci vodárenských spoločností, zabezpečujúci úlohy prevádzkovateľov verejných vodovodov .
Ide to aj bez chlóru
„Zavedenie chemickej dezinfekcie pitnej vody v prvej polovici 20. storočia, spolu s úpravou vody filtráciou a vybudovaním kanalizácií, prispelo bez pochybností k zníženiu výskytu prenosných ochorení v priemyslovo vyspelých krajinách. Pridávanie chlóru, alebo iných oxidantov do vody však vyvoláva rad chemických i biologických reakcií. Na začiatku 70-rokov minulého storočia boli získané prvé poznatky o vzniku vedľajších produktov pri dezinfekcii pitnej vody. Obavy z ich účinkov a tiež snaha zachovať senzorické vlastnosti vody viedli v zahraničí k trendu distribuovať vodu bez použitia chemickej dezinfekcie a následne jej rezíduí vo vodovodnej sieti. Pre zaistenie zdravotnej bezpečnosti sa čoraz viac uplatňuje princíp rizikovej analýzy a plánov bezpečnosti pitnej vody“, konštatuje k vývoju a trendom dezinfekcie pitnej vody hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre hygienu životného prostredia a zdravia, vedúca rovnomenného oddelenia RÚVZ B. Bystrica MUDr. Kvetoslava Koppová. Dodáva, že skúsenosti z iných krajín poukazujú na dosiahnuteľnosť zdravotnej bezpečnosti pitnej vody za určitých podmienok aj bez použitia chemickej dezinfekcie, príp. bez zachovania rezíduí dezinfekčného prostriedku na spotrebisku.
Vodárenské spoločnosti vo viacerých európskych krajinách v súčasnosti vyrábajú a distribuujú vysoko kvalitnú pitnú vodu, ktorá vyhovuje mikrobiologickým a chemickým požiadavkám bez použitia dezinfekcie na báze chlóru. V Holandsku v Amsterdame sa nechlóruje od roku 1983 a v súčasnosti distribuujú 100 percent pitnej vody bez reziduí chlóru, či iného oxidantu. V Nemecku sa distribuuje asi 70 percent vody bez chlóru, či iného oxidantu, medzi inými aj vo veľkých mestách ako je Mníchov a Kolín. Podobne pristupujú k problematike chlorácie aj v Rakúsku, Švajčiarsku a prvé prípady sú evidované aj v Českej republike.
Zdravá voda je dar
Svetová zdravotnícka organizácia podporuje prijímanie Plánov bezpečného zásobovania pitnou vodou. Hlavným cieľom je zaistiť systém kvalitného zásobovania od ochrany vodných zdrojov pred znečistením, cez zníženie alebo odstránenie kontaminácie v procese úpravy až po prevenciu kontaminácie vody počas distribúcie a tak zaistiť zdravotnú bezpečnosť pitnej vody bez dezinfekcie chemickými prostriedkami. V našich (v SR) podmienkach je voda prevažnej časti verejných vodovodov dezinfikovaná, sú však verejné vodovody, ktoré dodávajú kvalitnú pitnú vodu bez dezinfekcie chemickými prípravkami.
Slovenská legislatíva, (Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, NV SR č. 354/2006 Z. z. v znení noviel) umožňujú pitnú vodu nedezinfikovať, ak dlhodobo spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody a nehrozí jej kontaminácia vo vodárenskom zdroji a v rozvodnej sieti. „Prevádzkovanie verejných vodovodov bez dezinfekcie chemickými prípravkami si však vyžaduje vysokú zodpovednosť prevádzkovateľov, vykonanie analýz rizikovosti vodárenských systémov, identifikovanie rizikových miest, spôsobu ich zaistenia a kontroly, ako i zodpovednosť orgánov verejného zdravotníctva pri posudzovaní druhu a spôsobu dezinfekcie, jej postupnom znižovaní a vynechaní“, zdôrazňuje MUDr. Koppová.
