Naplniť vôľu Šalkovčanov po osamostatnení, ktorú vyjadrili v referende pred 18 rokmi, sa už k tohtoročným komunálnym voľbám nepodarí.
BANSKÁ BYSTRICA. Obyvateľom banskobystrickej mestskej časti, bývalej samostatnej obce Šalková sa už do tohtoročných komunálnych volieb nepodarí osamostatniť od mesta, ako dúfali ešte v máji.
Uviedol to predseda petičného výboru za osamostatnenie Šalkovej Ján Bacík s tým, že zatiaľ sa, konkrétne koncom augusta, uskutočnilo len jedno rokovanie o dohode o odčlenení, ktorej návrh petičný výbor predložil mestu na jar. „Bude treba ešte vybaviť viacero záležitostí, problémy sú napríklad okolo katastra. Zdá sa, že mesto čaká do volieb a až potom sa to začne poriadne riešiť,“ povedal Bacík s tým, že osamostatnenie Šalkovej tak bude najskôr možné ku komunálnym voľbám o štyri roky.
Dohodli sa na ďalšom postupe
Hovorkyňa banskobystrického primátora Martina Kanisová uviedla, že prvé oficiálne stretnutie k návrhu dohody o odčlenení zvolalo mesto zo svojej iniciatívy. „Na stretnutí sa obe strany dohodli na ďalšom postupe a nasledujúcich stretnutiach,“ uviedla Kanisová. Na otázku, či mesto zámerne neodďaľovalo rokovania tak, aby sa Šalková do komunálnych volieb nestihla osamostatniť, neodpovedala.
Bývalá samostatná obec Šalková bola k Banskej Bystrici pričlenená v 70. rokoch 20. storočia. V roku 1996 si Šalkovčania v referende odhlasovali opätovné osamostatnenie obce. Hoci banskobystrické mestské zastupiteľstvo následne uložilo vedeniu mesta, aby odčlenenie zabezpečilo, vtedajší primátor Igor Presperín v tejto veci nekonal.
Sťažnosť na ústavný súd
V roku 2011 podala skupina Šalkovčanov na Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie ich základného práva nečinnosťou mesta, ktorú však ústavný súd koncom roka 2012 zamietol ako zjavne neopodstatnenú s tým, že konať v tejto veci má petičný výbor. Ten preto vypracoval návrh na osamostatnenie a mestu ho doručil na jar tohto roka. Ako na zasadnutí mestského zastupiteľstva v máji tohto roka uviedol Bacík, Banská Bystrica Šalkovú dlhodobo zanedbáva, tamojšie cesty a most sú v katastrofálnom stave. Napriek nesúhlasu jej občanov tam mesto pred rokmi vybudovalo skládku odpadov či nefunkčnú kanalizáciu. Poslednými ranami pre túto mestskú časť boli podľa neho výstavba malej vodnej elektrárne a tohtoročné zrušenie šalkovskej málotriednej základnej školy.
Ako uviedla právnička z organizačno-legislatívneho oddelenia banskobystrickej radnice Helena Koreňová, mesto nepopiera právo Šalkovej odčleniť sa od mesta na základe výsledkov referenda. „Len bude treba preskúmať náležitosti tej dohody, čo sa týka katastrálneho územia. Oni sa chceli odčleniť s pôvodným katastrálnym územím. V tom čase mali iné katastrálne územie ako teraz. Toto bude predmetom skúmania a potom majetková časť, čoho sa domáhajú, aby im bolo v rámci katastrálneho územia vyčlenené do majetku budúcej obce,“ povedala Koreňová ešte v máji s tým, že po uzavretí dohody má o zriadení obce rozhodnúť nariadením vláda. Podotkla, že podľa súčasnej legislatívy treba na vytvorenie novej obce minimálne tritisíc obyvateľov, čo však v čase referenda o odčlenení Šalkovej nebolo potrebné.
Aktuálne v Šalkovej žije vyše 1 000 z takmer 78 000 obyvateľov Banskej Bystrice.
