BANSKÁ BYSTRICA. Komu by jej neprišlo ľúto! Postáva pred niektorým z hypermarketov, opiera sa o barly a starecké oči spoza okuliarov na vás prosebne hľadia. Zvyčajne si popýta desať eur na lieky s tým, že je ťažko chorá. Mnohých ľudí obmäkčí. V skutočnosti však ide o starenku, ktorú ráno dovezie na luxusnom aute k obchodu mladšia žena, s veľkou pravdepodobnosťou dcéra. Kšeftu sa zrejme darí.
Na túto skutočnosť upozornila na sociálnej sieti známa banskobystrická výtvarníčka Ľubica Lintnerová, ktorá rozprúdila k tejto téme širokú diskusiu. „Naozaj chcem týmto vyzvať ľudí, aby dobre rozmýšľali, komu pomáhajú. Zo svojej skúsenosti viem, že ľudia, ktorým skutočne chýbajú peniaze, sa k žobraniu neuchýlia. Možno sa stačí popozerať vo svojom okolí a určite prídete na niekoho, komu sa pomôcť oplatí. A budete mať dobrý pocit, že ste pomohli tam, kde je to naozaj treba,“ dodala.
Známa firma
„Áno, je to známa firma,“ potvrdil v súvislosti s touto starou ženou aj náčelník mestskej polície Miroslav Bálint s tým, že podobných prípadov podvodného žobrania je podstatne viac. Mestskí policajti však majú v tomto smere obmedzené právomoci. Rozmohli sa im napríklad ľudia s falošnými pokladničkami, do ktorých zbierajú peniaze napríklad na detskú onkológiu. Tu však môžu aspoň kontrolovať, či majú k zbierke súhlas ministerstva financií.
„V takýchto prípadoch ich môžeme predviesť a uložiť pokutu,“ dodal.
Objavili sa však aj „hluchonemí“ žobrajúci. Ide o organizované skupiny z Maďarska, či Rumunska. „Odhadujeme, že za dve hodiny dokážu vymámiť od ľudí aj sto eur,“ doplnil. Bývajú však veľmi opatrní. Akonáhle sa objaví auto mestskej polície, či uniforma, dajú si signál a rozutekajú sa. „Už máme aj skúsenosť, že tých, čo sme prichytili v Banskej Bystrici, sa o mesiac objavia napríklad v Poprade. Zväčša však pred políciou ani veľký rešpekt nemajú. Keďže sú prihlásení v evidencii a v rámci EÚ majú voľný pohyb, riskujú nanajvýš priestupok.
Nota bene: nie je to žobranie, ale práca
V uliciach Banskej Bystrice stretávame aj niekoľkých predajcov Nota bene. Ak ste sa rozhodli kúpiť si od nich časopis, nepochybne robíte dobre. Ani tu sa však nedajte oklamať a overte si, či ide o skutočného predajcu. V opačnom prípade totiž opäť prispeje tým, ktorí skutočným predajcom robia zlé meno. „V blízkosti katedrálneho kostola sa napríklad často pohybuje mladá žena, ktorá ľuďom nanucuje časopis. Má však v skutočnosti iba jedno číslo a to nepredá. Keď som ju upozornila, že ostatným poctivým predajcom robí zlé meno, ešte sa na mňa oborila. Vraj načo chodím do kostola, keď nechcem pomáhať,“ povedala nám obyvateľka mesta.
Zuzana Pohánková, zástupkyňa riaditeľky združenia Proti prúdu, ktoré časopis Nota bene vydáva hovorí, že odhaliť falošného predajcu od skutočného nie je zložité. Falošný predajca časopis nepredáva, ale naň žobre. V ruke má ako rekvizitu jeden kus a tvrdí, že posledný. Zväčša nestojí na jednom mieste, ale pohybuje sa po uliciach, či zastávkach MHD. Často má staré číslo časopisu – pokrčené a špinavé. Časopis nájde napríklad v kontajneri, ukradne ho, prípadne kúpi od nič netušiaceho predajcu. Pýta si peniaze, stravné lístky a ak mu ich nedáte, môže byť agresívny.
„Naopak, oficiálny predajca má preukaz predajcu so svojou fotografiou, stojí na svojom predajnom mieste a číslo na preukaze sa zhoduje s číslom na časopise. Dodržuje tiež Kódex predajcu,“ doplnila Zuzana Pohánková.
