BANSKÁ BYSTRICA. V tvorbe zdravých pracovných podmienok na Slovensku sú veľké rozdiely medzi subjektmi na trhu práce. Inovácie v techológiách, týkajúcich sa skvalitnenia pracovných podmienok, rozširovanie výroby a tvorba nových pracovných miest je viditeľná v stabilných podnikoch dobre zorientovaných v trhovom hospodárstve.
Takéto veľké podniky majú záujem aj o pracovné zdravotné služby a zriaďujú si ich vlastnými zdravotníckymi zamestnancami. „Častým fenoménom v mnohých subjektoch je presúvanie vysoko rizikových prác na živnostníkov-samostatne zárobkovo činné osoby. Tu je najväčší problém v tvorbe zdravých pracovných podmienok, lebo zdravotné hľadiská sa u týchto osôb často z existenčných dôvodov odsúvajú na okraj. Pozitívne trendy vidno v niektorých poľnohospodárskych podnikoch, kde pomáhajú k zlepšeniu materiálneho vybavenia a pracovných podmienok podporné fondy z EÚ“, konštatuje na úvod témy MUDr. Eleonóra Fabiánová, hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre odbor preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, zároveň odborníčka z oddelenia preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ).
Štruktúra rizikových prác sa mení
Zmeny na trhu práce sa podľa nej odzrkadlujú na počte a štruktúre rizikových prác. Potrdzuje sa dlhodobo sledovaný postupný pokles počtu vyhlásených rizikových prác. Za 22 rokov sa zaznamenal pokles z 9 na 4,75 percent zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu. „Postupne sa darí znižovať mieru zaťaženia zo zdravotných rizík najmä u hluku a chemických faktorov, ale pribúdajú riziká z fyzickej a psychickej záťaže. Nárast lokálnej svalovej záťaže súvisí s nárastom montážnych prác najmä v automobilovom, elektrotechnickom a súvisiacom priemysle. Psychická záťaž odráža záťaž z časového tlaku na výkon práce, z inovácií, ale aj z niestoty na trhu práce, z častých reorganizácií, znižovania stavu zamestnancov z finančných dôvodov“, argumentuje MUDr. Fabiánová.
Dôležitým indikátorom vplyvu pracovných podmienok na zdravie sú choroby z povolania a iné poškodenia zdravia z práce. Ich výskyt sa považuje za vrchol ľadovca, lebo mnohé ochorenia zostávajú nerozpoznané, neprejdú procesom posudzovania profesionality ochorenia. Na Slovensku sa ročne prizná a odškodní cez 300 prípadov chorôb z povolania.
Čo nás ohrozuje
Najčastejšou hlásenou chorobou z povolania na Slovensku je už viacero desaťročí choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia horných končatín (celkovo 141 prípadov, čo je 47 percent všetkých hlásených chorôb z povolania v roku 2013). Na druhom mieste, tiež dlhodobo, nasleduje ochorenie kostí, kĺbov , svalov, ciev a nervov končatín spôsobené pri práci s vibrujúcimi nástrojmi, nasledujú prípady porúch sluchu z hluku.
Chorobami z povolania u nás najčastejšie trpia ľudia pracujúci v priemyselnej výrobe, v ťažbe a dobývaní, v poľnohospodárstve a lesníctve, ale aj v stavebníctve a v zdravotníctve. S klesajúcim počtom podozrení na chorobu z povolania klesá aj počet ich prešetrení pracovníkmi preventívneho pracovného lekárstva (1.182 v roku 2009 a 792 v roku 2013). Z hľadiska územného zastúpenia dlhodobo najviac prešetrení je v troch krajoch- Košickom, Banskobystrickom a Trenčianskom.
Z analýzy situácie v EÚ vyplýva, že niektoré choroby z povolania sa v ostatných rokov stávajú významne častejšími. Sú to choroby pohybového systému, choroby súvisiace s psychickým stresom pri práci, hoci v priznávaní sú veľké rozdiely medzi štátmi.
Výskum týkajúci sa zdravia pri práci (najmä v 15 pôvodných štátoch EÚ –t.j. EÚ15) sa zameriava najmä na celú škálu ochorení súvisiacich s prácou, ktoré ale nie sú chorobami z povolania a na príčiny predčasnej úmrtnosti a vysokej chorobnosti podľa zamestnania.. Aktuálne sa výskum orientuje na aspekty psychosociálnych porúch, na karcinogény, na reprodukčnú toxicitu, toxikológiu nanočastíc a nanomateriálov, na poškodenia podporno- pohybového systému , na prácu na zmeny z hľadiska vplyvu na zdravie. U nás sa zameriavame v spolupráci s významnými svetovými pracoviskami najmä na skúmanie príčin nádorových ochorení v pracovnom prostredí, v životnom štýle (najmä pľúc, pankreasu, močového mechúra, nádorov v oblasti hlavy a krku) v záujme možnosti prevencie nádorov .
Štatistiky netešia
Podľa údajov EÚ OSHA (Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci) predstavujú ochorenia pohybového aparátu až 38,4 percent všetkých hlásených chorôb z povolania (CHzP) v EÚ (údaje z r. 2010). Z hľadiska ďalších chorôb z povolania v EÚ, sú vo výskyte na druhom mieste neurologické choroby (20,9%), na treťom sú choroby dýchacieho systému (14,3%), na štvrtom ochorenia zmyslových orgánov (12,8%) - najmä poškodenie sluchu, na piatom kožné choroby (7,1%) a na šiestom mieste nádorové ochorenia (5,1%). U nádorových ochorení ide často o ochorenia súvisiace s prácou, ale nie o choroby z povolania. Prenosné ochorenia predstavujú len 0,5% všetkých hlásených profesionálnych ochorení v EÚ. Ochorenia pohybového systému spolu so syndrómom karpálneho tunela ( t.j. poškodenie stredového nervu na ruke) predstavujú v štátoch EÚ (EÚ27) až 59% všetkých chorôb z povolania (EUSTAT - údaje za r.2005) .
„Zo špecifických problémov si odbornú pozornosť stále zasluhuje problematika chorôb z azbestu - azbestóza, rakovina pľúc a mezotelióm. Odhaduje sa, že ročne vznikne v Európe až 10 tisíc mezoteliómov a 10-20 tisíc prípadov rakoviny pľúc z minulej pracovnej expozície azbestu. Vrchol výskytu sa očakáva v západnej Európe okolo roku 2015, o niekoľko rokov neskôr sa očakáva vrchol výskytu v strednej a východnej Európe“ dodáva k téme MUDr. Fabiánová.
