Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom z denníka SME.
BANSKÁ BYSTRICA. Biskupa Rudolfa Baláža prenasledovali desiatky rokov komunisti, neskôr po páde režimu Mečiarova administratíva a Slovenská informačná služba.
Jeho synovec Július Baláž prevzal vo štvrtok v Banskej Bystrici za strýka dekrét účastníka protikomunistického odboja in memoriam od šéfa Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka.
Internista Július Baláž hovorí, že život je nevyspytateľný. Strýko mu často spomínal meno bývalého krajského cirkevného tajomníka, ktorý ho šikanoval za socializmu. Dnes ho lieči na svojom oddelení.
„To meno som si zapamätal. Strýko často spomínal, že ho šikanuje a nedá mu pokoj. Má už vyše deväťdesiat rokov a je mojím pacientom,“ usmial sa lekár.
Obvinili ho pre kalich
Komunisti Rudolfovi Balážovi nedovolili kázať a postavili ho mimo pastorácie. Robil traktoristu v Jednotnom roľníckom družstve v Nevoľnom, potom šoféra nákladného auta. „Ťažkal si, ale nebedákal,“ spomína synovec.
Po novembri 1989 Baláža vysvätili za biskupa. Zomrel pred tromi rokmi.
Július Baláž si pamätá, ako strýka za socializmu obvinili, že pašoval kalich z Poľska, na ktorý sa poskladali veriaci. „Ponúkali mu spoluprácu. Ak pôjde s nimi, vraj bude môcť cestovať, kam chce, aj do Vatikánu. Odmietol. Povedal mi vtedy, že je pripravený aj na smrť.“
Balážova kritika mečiarizmu sa skončila pokusom o jeho diskreditáciu. SIS vyrobila v roku 1995 kauzu známu ako Triptych.
Biskupský úrad chcel získať peniaze na dostavbu seminára v Badíne predajom Triptychu Klaňanie sa Troch kráľov. Lexova tajná služba nasadila agenta, nasledovali domová prehliadka v biskupskom úrade a policajné stíhanie.
Rudolf Baláž podľa synovca v tom čase uvažoval o abdikácii. Údajne o nej rokoval aj s pápežským nunciom, ale zamietli mu ju. Povedali mu, že boj, ktorý vedie, je spravodlivý.
„Bolo to ťažké obdobie. Hovoril, že to, čo sa deje, je nehanebné, ale modlil sa za Mečiara a tvrdil, že raz sa to určite skončí dobre. V živote nebol ochotný ustúpiť ani o krok. Povedal mi, jeden krok naspäť a už ťa majú,“ hovorí Július Baláž.
Skončili v technických práporoch
Dekrét veterána protikomunistického odboja si ako jediný osobne prevzal 82-ročný Dionýz Pósa z Radnoviec pri Rimavskej Sobote.
Ocenenie dostali aj ďalší dvaja Pósovci, Elemír a Zoltán. Všetci skončili bez rozhodnutia súdu v Pomocných technických práporoch (PTP) pre politicky nespoľahlivých. Armáda prápory využívala na ťažké a nebezpečné práce v rozpore s medzinárodnými konvenciami.
Dionýz Pósa nevie dodnes, prečo musel narukovať do PTP. Zrejme preto, že jeho rodina vlastnila statok. Vtedy dvadsaťročný poľnohospodár takmer dva a pol roka rúbal uhlie v ostravskej bani. „Prvý raz, keď sme išli (do bane), myslel som, že idem do hrobu. Neprajem to nikomu, ale prežil som a som tu. Môj veliteľ je už možno na cintoríne,“ povedal.
Manželka Eva Pósová si pamätá, že ho nepustili domov, ani keď niekoľkokrát upadol do bezvedomia. „Nebol baníkom, robil na poli a s koňmi. Keď sa odtiaľ vrátil, bol biely, ako keby ho vykopali z hrobu.“
Pavla Škerdiaka odsúdili komunisti ako nepriateľa štátu na tri mesiace. Spolu s väzbou ho väznili päť mesiacov. Aj on skončil v PTP.
ÚPN udeľuje dekréty účastníkov a veteránov protikomunistického odboja od roku 2006. Ocenenie získalo vyše 1300 ľudí.
