HARMANEC. O historicky cennom kamennom moste v Zalámanej doline pri Harmanci sme po prvý krát písali pred dvoma rokmi. V tom čase na zabudnutý a zarastený most, ktorý sa využíval hlavne ako lesná cesta, upozornil pracovníkov Stredoslovenského múzea majiteľ neďalekej horskej chaty Dušan Kováč. Most bolo dovtedy pre ľudí takmer „neviditeľný“, hoci podľa odborníkov môže ísť o naozajstný historický unikát.
Túto jeseň sa začala prvá etapa záchrany kamenného mosta, na ktorej sa podieľa Stredoslovenské múzeum v spolupráci s Dušanom Kováčom. „Z celého priestoru mosta sme odstránili náletovú vegetáciu a burinu . Časti mosta, na jednej strane narušené eróziou, sme spevnili. Pri moste sme postavili informačnú tabuľu , ktorá v slovenčine a angličtine informuje turistov ale aj návštevníkov prichádzajúcich na horský hotel na Kráľovej studni o historických zaujímavostiach. Tabuľa sa venuje histórii kamenných mostov na Slovensku a účelu cesty, na ktorej bol vybudovaný kamenný most v Zalámanej doline. Taktiež sa v texte krátko zmieňujeme o exporte medi zo stredoslovenskej banskej oblasti na sever do prístavov v Baltskom a severnom mori,“ konštatoval archeológ Stredoslovenského múzea Martin Kvietok s tým, že v blízkej budúcnosti chcú v spolupráci s mestom Banská Bystrica rozbehnúť komplexnú obnovu a konzerváciu mostovej konštrukcie tejto výnimočnej stavby.
Stavebno - historický výskum sa zatiaľ nerobil
Už v čase znovuobjavenia mosta odborníci nevylučovali, že samotný most, prípadne jeho starší predchodca, bol postavený v období fungovania Thurzovsko – Fuggerovského mediarskeho podniku.
Ak by sa potvrdilo datovanie jeho výstavby do 16. storočia, išlo by z historického hľadiska o mimoriadny objav. V tomto období sa totiž stavali takmer výhradne drevené mosty. Kamenné stavby boli skôr výnimkou, v súčasnosti k najstarším zachovaným kamenným mostom na Slovensku patria mosty v Kremnici a Poltári.
Martin Kvietok v tom čase konštatoval, že určiť skutočný vek mosta pri Harmanci môže iba archeologický výskum v spojení so stavebno-historickým prieskumom. Ten sa zatiaľ nerobil, takže presný vek mosta stále nie je celkom jasný. Aj keby sa ale ukázalo, že most postavili v neskoršom období, ani táto skutočnosť by mu neubrala z významu.
Smerom k Baltu
V archívnych dokumentoch našiel Martin Kvietok zmienku aj o tom, že mesto Bystrica v spolupráci s mešťanom Jánom Thurzom dalo v roku 1496 kvôli uľahčeniu medzinárodného obchodu opraviť cestu, ktorá viedla od Harmanca cez Štubňu, Strečno a Jablunkovský priesmyk až do Sliezska.
Existujú archívne, ale aj archeologické doklady o tom, že preslávená Thurzovsko – Fuggerovská spoločnosť, považovaná v tom období za jeden z najvýznamnejších medenorudných podnikov vo svete, vyvážala svoje produkty z bystrického medeného hámra až k Baltskému a Severnému moru. „Pri svojich aktivitách sa spoločnosť dostala do ostrého sporu s kremnickým meštianstvom, keďže cesta sa vyhýbala mestskému chotáru Kremnice a tým pádom aj plateniu mýtneho,“ dodal vtedy archeológ.
Kremnickí radní páni dali preto cestu zatarasiť, čo mohlo stáť aj pri zrode neobvyklého názvu Zalámaná dolina.
Most pred obnovou
FOTO - MARTIN KVIETOK
Počas obnovy
FOTO - MARTIN KVIETOK
Po ukončení prvej etapy
FOTO - MARTIN KOVÁČ
