BANSKÁ BYSTRICA . Hoci nežnou revolúciou a jej nekrvavým priebehom preukázali Česi a Slováci vyspelosť, to, ako nakladajú so svojou slobodou, je s tým často v rozpore. Uviedol to pre agentúru SITA v rozhovore k 25. výročiu novembra 1989 jeden z lídrov revolúcie v Banskej Bystrici Martin Krajčovič, v súčasnosti metodik pre divadlo Stredoslovenského osvetového strediska.
„Revolúciu sme spravili nekrvavo, dospelo. Mätie ma, že ani 25 rokov odvtedy sa nevieme správať zodpovedne, dospelo a nevieme s tou svojou slobodou, ktorú sme si vtedy vydobyli, nakladať. Lebo sloboda neznamená to, že si môžem robiť, čo chcem, ale že nemusím robiť to, čo nechcem. S tým sa nevieme vysporiadať, to ma mrzí. Že zrazu z toho dospelého národa sa stane akoby banda puberťákov,“ uviedol Krajčovič.
Na to, že patril k aktérom nežnej revolúcie, je doteraz hrdý. Ako pripomína, základné úlohy – teda zavedenie demokratického režimu so slobodnými voľbami – revolúcia splnila. „A tá filozofická nadstavba – že pravda zvíťazí nad lžou a láska nad nenávisťou, to už je v tom, ako žijeme každodenný život.“
Osobitne si spomína na príhodu, ako mu na banskobystrickom námestí všetci tlieskali, keď povedal, že si treba uvedomiť, že s novým režimom príde aj nezamestnanosť. „Zožal som veľký potlesk. Všimol som si a mal som z toho zvláštny pocit, akoby každý myslel na toho druhého, na toho kolegu, že teba sa to dotkne, lebo ty si lajdák. V tej prezamestnanej spoločnosti, kde sme všetci museli byť zamestnaní. Nikto to nebral na seba, že ja som ten, ktorého sa to môže dotknúť. Tešili sa, že sa to vyčistí, že ja dobrý zostanem a vy lajdáci pôjdete preč.“
Zmena bola nevyhnutná
Ako ďalej spomína na udalosti spred štvrťstoročia, už niekoľko rokov predtým bolo v spoločnosti cítiť, že veci nefungujú a treba zmenu. Spoločnosť žila v schizofrénii, keď sa navonok všetci tvárili, že je dobre a pritom vedeli, že to nie je pravda. Toho výrazom bolo podľa neho aj množstvo vtipov na režim, ktoré sa však verejne nemohli hovoriť. Hoci komunistický totalitný režim spel k pádu, reči, že by padol aj sám bez pričinenia ľudí považuje Krajčovič za alibistické.
Pripomína, že dôležitú úlohu pritom zohrali aj ľudia v regiónoch a to najmä ich podpora vo forme účasti na generálnom štrajku. Tak sa do revolúcie zapojili aj obyvatelia dedín, kde sa demonštrácie neorganizovali. „Nebyť podpory v regiónoch, nový režim by nemal opodstatnenie. Vnímam, že základná záležitosť sa udeje vždy v hlavnom meste, ale bez podpory aj v regiónoch k zmene nemohlo dôjsť,“ uviedol Krajčovič, ktorý začiatok nežnej revolúcie zažil na pracovnej ceste v Prahe a informácie odtiaľ potom sprostredkoval v Banskej Bystrici.
Spoznávali sa za jazdy
Nevýhodou aktérov revolúcie mimo Bratislavy bolo podľa Krajčoviča to, že sa predtým poväčšine nepoznali, keďže na Slovensku neexistoval disent v pravom zmysle slova. „Väčšina ľudí, ktorí sa tam stretli, o sebe nevedeli, spoznávali sa za jazdy a postupne sa profilovali. Preto nás vtedajšie oficiálne štruktúry mohli lepšie infiltrovať, čo sa aj dialo. Aj preto mali možno oproti nám výhodu. Som však rád, že revolúcia prebehla nekrvavou cestou, lebo bolo veľa ľudí, ktorí by hneď chceli vešať predstaviteľov bývalého režimu,“ spomína Krajčovič.
Demokraciu podľa neho treba stále chrániť, aktuálne napríklad pred hrozbou rôznych extrémizmov. „Dvadsaťpäť rokov v živote človeka znamená možno veľa, ale v živote spoločnosti nie. Nemáme byť prečo neostražití a uspokojení. Aj rímska ríša padla na svojej roztopašnosti,“ dodal Krajčovič.
Krajčovič, ktorý v tom čase pracoval ako dramaturg v banskobystrickom Dome kultúry, sa aktérom nežnej revolúcie v Banskej Bystrici stal ako zástupca skupiny niekoľkých demokraticky orientovaných pracovníkov kultúry. Na jar 1990 ho zvolili za predsedu krajského koordinačného výboru hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) vo vtedajšom Stredoslovenskom kraji. V rokoch 1990 – 1992 bol za VPN poslancom Slovenskej národnej rady.
