BREZNO. V ten deň spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, čo sa v lesoch pri Brezne odohrá. V piatok podvečer po celkom pokojnom dni sa ale rozfúkalo. Zdalo sa, že naše lesy na Čertovici, zvyknuté na silné vetry to neohrozí, no keď po 17. hodine pri prejazde cez križovatku uzavretú políciou nad Mýtom mi v tme popred auto preletel zhruba 35 centimetrov hrubý strom a z tmy bolo počuť len obrovský hrkot a praskot, uvedomil som si, že sa deje niečo nezvyčajné.
Rozumnejšie bolo otočiť sa a začať premýšľať, ako riešiť vzniknutú situáciu v sobotu ráno. Obetaví ľudia z polesia, lesníci, pilčíci, traktoristi doma nechali všetko tak a nastúpili do riskantnej práce. To, čo sme videli za vidna, bola neskutočná katastrofa.
Padali ako zápalky
Dospelé porasty hrubých stromov až po vrch svahu boli polámané ako zápalky. Celý týždeň sme sa nedostali mimo štátnej cesty po vrch Čertovice, len sme uvoľňovali so siedmimi traktormi a jedným harvestorom komunikáciu.
Naskytol sa nad celým úsekom hrôzostrašný pohľad. Väčšina porastov bola na zemi. Mnohoročná práca na príprave porastov do ich obnovy bola naraz zničená a s ňou plány na úmyselné postupné obhospodarovanie lesa s využitím výnosov vynaložených investícií. To sme si ale uvedomovali, alebo spomenuli okrajovo.
Hlavné v tých novembrových dňoch bolo čo najrýchlejšie a najefektívnejšie spracovanie kalamity, a to v terénoch veľmi náročných. Do toho prišla zavčasu zima s pokrývkou v dolinách aj dva metre snehu. Robili sme na miestach, kde by sme v zime pre náročnosť a zvýšené náklady za normálnych okolností ani nerobili. Bola to tvrdá skúška.
Hovorili o zázraku
Bývalý generálny riaditeľ ministerstva lesného hospodárstva sa vyjadril, že ak to dokážeme, bude to zázrak. Zázrak sa stal, čo po čase sám ohodnotil, navyše nám bol nápomocný právnymi službami pri vybavovaní povolení. Áno, takúto dobu dnes žijeme. Krízový stav na vlastnom riešime komplikovane cez potrebu súhlasov rôznych združení a orgánov bez náležitého vzťahu k veci a zodpovednosti.
Deväťsto dní sme stratili argumentovaním potreby vybudovať zvážnicu na ľavej strane Mlynnej doliny, aby sme sa dostali ku kalamitnému drevu. To sa už lykožrút rozmnožil v šiestich generáciách a zničil živé stromy v najcennejšom území pod Ďumbierom. Chrobák na rozhodnutie nečakal, z jedného páru bolo 60 – 70 v jednej generácii a ten istý rok v druhej generácii 2000. To už zabije živý smrek. Za tri roky sa chrobáky z jedného páru rozmnožia na takéto číslo 42 000 000 000 kusov. Dobre vidíte, nie je to preklep, 42 miliárd jedincov.
20 tisíc kamiónov kalamitného dreva
Objem kalamity vetrovej z 19. novembra 2004 a následne najmä hmyzovej, predstavuje na našom majetku 634 tisíc metrov kubických dreva, čo je 20 tisíc kamiónov. Za normálneho stavu kalamity by sme toto množstvo postupne rúbali 20 rokov. A to nie v takých terénoch, bez ohľadu na ročnú dobu a počasie.
Našťastie sme nezostali sami, hneď pomohli kolegovia z Banskej Bystrice poskytnutím lanovky, ale aj z Česka, Rakúska a samozrejme z celého Slovenska. Prácu v tých časoch malo u nás 500 robotníkov.
Týmto to však nekončí. Začala ihneď na jar práca uhadzovaním haluziny a zakladanie nových lesov. Za desať rokov mestské lesy vysadili 1225 hektárov, čo je 4 300 tisíc kusov sadeníc, z veľkej časti z našej lesnej škôlky. Následne pokračujú práce pri ochrane sadeníc vyžínaním proti burine, ochrane proti zveri, ochrane existujúceho lesa pred enormne sa rozmnoženým podkôrnym hmyzom, prerezávky v mladých porastoch.
Dokázali sa zmobilizovať
Toto všetko v takom objeme a slušnej kvalite bolo možné vykonať len vďaka zmobilizovaniu všetkých kolegov, spolupráce s naším zriaďovateľom mestom Brezno, pochopením a tiež vďaka spolupráci lesných úradov a inštitúcií. Mesto dostalo nájom od roku 2004 vo výške 5 231 tisíc eur, ale pritom uznalo a zohľadnilo prioritnú potrebu majetok zveľadiť, les obnoviť a ďalej sa oň starať.
Hneď od roku 2005 po kalamite sme si uvedomili potrebu získať časť zdrojov z externého prostredia a naučili sme sa aktívne zapájať do žiadania financií z európskych fondov. Nastavenie Programu rozvoja vidieka umožňovalo čerpať prostriedky cez projekty na obnovu potenciálu, protipožiarne a ozdravné opatrenia, nákup lesnej techniky, na zničené lesy kalamitou a budovanie protipožiarnych lesných ciest. A tak sme dodnes postupne za desať rokov získali finančné prostriedky vo výške 2 610 tisíc eur.
Práce nekončia. O mladé lesy sa treba starať, aby ich nezadusila burina, nezničili plesne, hubové ochorenia, škodcovia, aby sme našim potomkom zanechali breznianske lesy zelené, zdravé prinášajúce mestu finančný efekt a všetkým občanom čo najlepšie prostredie pre život, vodu, ale aby bránili povodniam, zlepšovali klímu a vzduch a boli im lesmi pre relax a oddych.
MILAN DOLŇAN,
riaditeľ Lesov mesta Brezno
Autor: Milan Dolňan
