BANSKÁ BYSTRICA. Západne od Rimavskej Soboty leží pri hlavnej ceste smerom na Lučenec obec Ožďany. Túto dedinku mnoho Slovákov pozná, no možno málokto vie, že výnimočná Levočská biela pani, ktorej príbeh majstrovsky zvečnil maďarský spisovateľ Mór Jókai, pochádzala práve z Oždian, kde sa okolo roku 1680 narodila. Nezistil som ako dlho tu pobývala, vie sa len, že do svojich 16 rokov vyrastala u Dávida Absolóna na hrade Mukačevo.
Uhorská šľachtičná, biela pani Juliana Korponaiová – Géciová je prvou a údajne jedinou ženou v celých uhorských dejinách, ktorá sa dopustila vlastizrady. Kvôli tomuto činu ju odsúdili a neskôr popravili...A ako to už býva – bola ženou, o ktorej kolovali všakové legendy, ktorým čas veľa popridával a teda ešte i súčasní bádatelia sa vo svojich zakončeniach rôznia (napr. či otvorila brány Levoče, či nie, že ju popravili ako 25 ročnú a pod.)...
Nie je ľahké písať ani o Mór Jókaim. Veď, ako vieme z poznámok jeho súčasníkov a najmä z dodnes neprekonanej monografie Kálmána Mikszátha, Jókaimu písanie nikdy nerobilo starosti ani ťažkosti, keď v ňom téma dozrela na spracovanie. Na románe pracoval obyčajne tri - štyri mesiace, novelu napísal na posedenie.
Hrdinka románu
Mór Jókaiho „Levočská biela pani“ - Juliana Korponaiová, rodená Géciová - skutočne žila. Jej meno sa zachovalo v spisoch velezradného procesu., konaného roku 1714 v Györi.
Materiál tohto procesu použil Jókai ako jeden z prameňov pri písaní románu a pri vykreslení postavy Korponaiovej. Dáta vzťahujúce sa na zradnú Julianu a na dobývanie Levoče objavil v levočskom mestskom archíve Koloman Thaly (1839 až 1909), „posledný kuruc“, oduševnený bádateľ histórie Rákócziho doby.
Tak isto od neho pochádza aj predpoklad, že levočský zradca (zmieňuje sa o ňom, nespomínajúc jeho meno, aj Fraňo Rákóczi v svojich Pamätiach) a v Györi odsúdený a popravený martýr je tá istá osoba. Sám Jókai v jednej z poznámok pod čiarou v prvom vydaní (Mór Jókai napísal „Levočskú bielu pani“ pred 130 rokmi – v roku 1884 – pozn. aut.) píše o prameňoch k svojej knihe :
- ...Dokumentárne dáta, tvoriace podklad tohto môjho románu, dal mi láskavo k dispozícii môj priateľ - vedec Koloman Thaly, on sám napísal obšírnejšiu monografiu o živote Korponaiovej; chýbajúce dáta doplniť umožnila mi láskavosť vlastníkov z levočského mestského archívu, z pozostalosti andrášiovskej rodiny a zo starej kroniky pána Károlya Probstnera...
Románová predstava
Dobový portét Júlie Korponaiovej. Zdá sa vám ďaleko od románovej predstavy.Ideál krásy pred 300 rokmi bol úplne odlišný.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Čo hovorí legenda
Juliana bola dcérou Žigmunda Géciho a Judity Bakošovej. Narodila sa v kaštieli v Ožďanoch. Roku 1700 sa vydala za Jána Korponaia, kapitána hradu Čabraď. Bývala aj v Banskej Bystrici, v dome číslo 11 v Lazovnej ulici, ktorý existuje dodnes.( V kuriálnej zápisnici z roku 1730 sa spomína že darovaný a opravený „dom skonfiškoval a obýva kráľovský fiškus“, po tom čo Julianu obvinili z vlastizrady.).
Banskobystrický súd súdil
Jej manžela Jána Korponaia banskobystrický súd taktiež odsúdil, a to na pokutu takmer 5 000 zlatých. Jej otec Žigmund Géci bol plukovník telesnej stráže Imricha Tököliho (určitý čas žil aj v kaštieli v Hronseku, v obci medzi Banskou Bystricou a Zvolenom – pozn. aut.). Počas stavovských povstaní Františka II. Rákócziho, už ako vydatá, bola milenkou kuruckého veliteľa, vdovca, baróna Štefana Andrášiho. Ján Korponai stál na strane cisára, ale vraj kvôli svojej krásnej manželke prešiel na stranu kurucov.
Juliana, keď otec nebol doma, prijala vraj v roku 1712 (?), namiesto neho, listy od kuruckých emigrantov, ktoré obsahovali výzvy na nové povstanie proti cisárovi. Pri výsluchu tvrdila, že ich spálila. Zatkli ju a obvinili zo špionáže a vlastizrady. Uväznili ju na hrade Červený Kameň, neskôr v žalári v Göyri.
Podľa inej, tradičnej legendy, s menom Juliany Korponaiovej úzko súvisí kapitulácia Levoče počas povstania Františka II. Rákócziho. Svojmu milencovi, kuruckému veliteľovi Štefanovi Andrášimu mala tak, aby to nezbadal, vziať kľúče od mestskej brány, aby vpustila do mesta, v noci z 13. na 14. februára 1710, cisárske vojsko. Levoča vraj padla bez boja, čo zostáva naďalej sporné.
Dom na Lazovnej zhabal Jánovi Korponaiovi kráľovský fiškus
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Väznenie a poprava
Pravdivé však môže byť to, že na priamy nátlak cisára, tzv. „delegovanému súdu“ predsedal gróf Štefan Koháry (1649 až 1731). Súd najskôr vynesenie rozsudku odložil o dva roky, ale nakoniec poslúchol kráľovský príkaz, aby obvinenú súdili i mučili. V tejto súvislosti je zaznamenaný cisárov argument : „Aj keď neexistuje žiadny právny bod, ktorý by nám to umožňoval, žiadny zákon nám to ani nezakazuje !“.
Julianu počas súdu väznili v podzemnej kobke v budove radnice. Mučili ju vyviazaním tela na strop za ruky a zaťažením dolných končatín kamenným závažím. Pálenie rozpálenou žehličkou sudcovia odmietli. Počas tortúry nepriznala nič, k čomu by sa už skôr nepriznala dobrovoľne. Popravili ju pred 300 rokmi – 25. septembra 1714 o 11. hodine – na trhovisku (na dnešnom Széchenyiho námestí) v Gyo“ri. Verejne ju sťali mečom pripútanú k popravčiemu stĺpu a pochovali ešte v ten deň na neďalekom katedrálnom cintoríne (dnes už neexistuje). V zázname z toho dňa sa spomína, že „Julianu sťali pred zrakom ľudu“. V matrike zosnulých v Gyo“ri je zápis, že ju pochoval „nemecký kaplán František Kopcsinai“.
Z najnovších bádaní historikov vyplýva, že Juliana Korponaiová bránu v obliehanej Levoči neotvorila. V skutočnosti len jej milenec Štefan Andráši oznámenie a listy o predbežnom rokovaní o kapitulácii postúpil prostredníctvom nej obrancom Levoče. Mesto dobrovoľne kapitulovalo podľa dohody mestskej rady a cisárskeho generála Georga Leiffholtza (1661 až 1719), ktorého vojská Levoču obsadili
Správy z tlače
Je pozoruhodné, že v slovenskej tlači v rokoch 2007 až 2011 nachádzam niekoľko príspevkov, dotýkajúcich sa jednak Juliany Korponaiovej a jednak jej rodiska v obci Ožďany. A tak sa dozvedám, že výsledky expertízy v kostole v Ožďanoch, ktorú robili slovenskí i maďarskí historici, sú jednoznačné : hrob bielej panej sa tu nenašiel. A pritom dátum smrti vieme, no miesto odpočinku nie...
Veľa sa tiež písalo o záchrane kaštieľa v Ožďanoch. Ten v minulosti patril k najkrajším na Gemeri. Miesto, kde sa kedysi prechádzala (?) legendárna Levočská biela pani, je v dezolátnom stave, roky chátra. Z jej rodného kaštieľa je dnes rozpadávajúca sa ruina, ktorá už len spomína na slávny zašlý čas a zúfalo čaká na rekonštrukciu.
Obraz na výstave
V roku 2011 inštalovali v Spišskom múzeu v Levoči a následne v Múzeu Betliar pozoruhodnú výstavu o Levočskej bielej panej. Autorka koncepcie PhDr. Dáša Uharčeková Pavúková hovorí :
- ...Nápad vytvoriť takúto výstavu vznikol v roku 2008. Venovali sme sa hlavne životu šľachtičnej Juliany Korponaiovej a konfrontácii s románom Mór Jókaia. Historici našli pri porovnávaní legendy s autentickými dokumentmi veľa nepresností. V podstate sme demýtizovali postavu Juliany, ktorá je ako zradkyňa a na výstave sme ju prezentovali ako ženu, ktorá nezradila a ktorá v mene lásky k svojmu otcovi, manželovi a synovi konala tak, ako konala. A napokon veľmi tragicky skončila...K najatraktívnejším exponátom patrí dobový portrét Juliany a ten sa tu stretol s romantickou podobou na levočských dverách či testament Andrášiho manželky Žofie Serédyovej, románovej sokyne Levočskej bielej panej, ktorý sa objavuje súčasne s poslednou vôľou a dokladmi, ktoré svedčia o posledných chvíľach hlavnej postavy ako ich prežívala pred mučením a popravou vo väzení...
Autor: Pavol M.Kubiš
