BANSKÁ BYSTRICA. Bola to „výsada“, o ktorú predstavitelia cirkvi určite nestáli. Sídlo Biskupského úradu v Banskej Bystrici totiž bolo jedným z dvoch úradov na pôde vtedajšieho Stredoslovenského kraja, ktorý mal trvalo zabudované odpočúvacie zariadenie. Predstavitelia cirkvi tak boli pod dohľadom súdruhov zrejme nepretržite od „Víťazného“ februára v roku 1948 až do roku 1989.
Poslednú plošticu z tohto dômyselného systému dnes ako oko v hlave opatruje mestský poslanec Pavol Katreniak, ktorý sa rok po Nežnej revolúcii zúčastnil demontáže ploštíc ako vtedajší riaditeľ Krajskej expozitúry Úradu na ochranu ústavy a demokracie so sídlom v Banskej Bystrici.
„Tento úrad bol spravodajskou službou, ktorá vznikla po zrušení Štátnej bezpečnosti. Sídlil v Prahe a v každom krajskom meste mal expozitúru,“ vysvetľuje Pavol Katreniak. Dodal, že v papieroch po Štátnej bezpečnosti našli záznamy o odpočúvaní občanov: „Ich štúdiom sme zistili, že v Stredoslovenskom kraji boli odpočúvacie zariadenia trvalo vmontované vo dvoch objektoch. Jedným z nich bol Rímskokatolícky biskupský úrad v Banskej Bystrici.“
Hovorí, že nájsť ploštice nebolo až také jednoduché, ako sa najprv ukazovalo. Vypočúvali bývalých členov Štátnej bezpečnosti, ale nikto nevedel povedať, kde ploštice fyzicky sú.
Biskupský úrad. Za socializmu tu mali aj steny uši.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Prezradilo ich vŕzganie dverí
„Od tých, ktorí odpočúvali, sme sa len dozvedeli, že keď vrzli dvere, bolo počuť lepšie. Znamenalo to, že ploštice sú kdesi pri dverách,“ spomína si.
Na biskupskom úrade pôsobil od roku 1970 kňaz Imrich Ďurica. „Bol to veľmi rozhľadený človek, statočný, múdry a všímavý. On nás upozornil, že elektrikári sa niekedy veľmi podozrivo správali pri opravách v rozvodni pod bránou biskupského úradu. Zavolali sme teda elektrikárov a tí schránku odpečatili a otvorili,“ hovorí Pavol Katreniak.
Hniezdo pre ploštice
Na prvý pohľad tam vraj nebolo nič podozrivé, kým si nevšimli, že pod elektrickými rozvodmi, hlboko v stene, sa nachádza ešte niečo. „Keď to elektrikári odpečatili a otvorili, našli sme tam „hniezdo“. Tam sa sústreďovali všetky káble z ploštíc, zabudovaných na poschodí v stenách biskupského úradu, ako aj v telefónnych aparátoch.“
Generátorom sa potom napojili na hniezdo, začali budiť signály a kde sa ozvalo v miestnostiach pípanie, tam búrali a vyberali ploštice. Poslanec dodáva, že niektoré sa nachádzali v múroch, iné boli v zádveriach: „Preto bol kvalitnejší odposluch, keď vrzli dvere.“
Vždy sa však ploštice nachádzali blízko elektrického vedenia, lebo spolu s ním viedli pod bránu do hniezda.
Ploštice v telefónoch už nenašli, keďže odtiaľ ich niekedy koncom roka 1989 demontovala ešte Štátna bezpečnosť.
S vážnymi vecami radšej do átria
Pavol Katreniak hovorí, že biskup Jozef Feranec ( biskupstvo viedol v rokoch 1973 – 1990) mal plošticu dokonca namontovanú v domácom telefóne.
„V čase, keď sme demontovali ploštice, bol čerstvo na dôchodku , ale býval na biskupskom úrade. Keď som mu doniesol plošticu, ostal zaskočený. Potom prezradil, že niečo šípil a tak najdelikátnejšie rozhovory s návštevami vraj viedol v besiedke átria biskupského úradu,“ prezradil Pavol Katreniak.
Imrichovi Ďuricovi sa podľa jeho slov tiež ťažko pozeralo na ploštice. Za Stalina ho odsúdili nespravodlivo na desať rokov, ktoré si odsedel vo väzení a v jáchymovských baniach.
Vtedajší nový biskup Rudolf Baláž sa nezabudol za odinštalovanie ploštíc poďakovať: „Je to paradox, ale aj povzbudivá skutočnosť, že vy, ktorí ste nás od odpočúvacieho zariadenia odbremenili, sa ospravedlňujete za to, za čo nemôžete.“
Biskup Rudolf Baláž sa nezabudol poďakovať
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK