Vypracovať materiály na realizáciu experimentov podporovaných počítačom vo vyučovaní chémie, biológie a fyziky na stredných školách bolo úlohou pracovníkov niekoľkých európskych univerzít v rámci medzinárodného projektu COMBLAB.
BREZNO. Na overovaní materiálov sa následne podieľali pedagógovia a študenti stredných škôl niekoľkých európskych krajín. Na projekte, do ktorého sa zapojilo šesť univerzít z piatich krajín, participovali prostredníctvom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici aj gymnazisti z Brezna.
Inovatívna výučba prírodovedných predmetov
Na záverečnej konferencii medzinárodného projektu COMBLAB v Helsinkách v októbri 2014 sa zišli zástupcovia všetkých zúčastnených krajín.
Za Slovensko s výsledkami celého projektu vystúpil doktor Marek Skoršepa a v panelovej diskusii o tvorbe kurikula prírodovedných predmetov aj docentka Jarmila Kmeťová z Univerzity Mateja Bela. Svoj príspevok s názvom Implementácia počítačom podporovaných experimentov do výučby chémie z pohľadu slovenského učiteľa tiež prezentovala pedagogička z Gymnázia Jána Chalupku v Brezne doktorka Jana Chlebušová.
Priamymi účastníkmi konferencie boli aj fínski učitelia prírodovedných predmetov. „Zúčastnili sa workshopov, na ktorých sa učili, ako zavádzať navrhované experimenty do vyučovania. Mohla som sa s nimi rozprávať o spôsobe vyučovania na ich školách, vymieňať si skúsenosti, vidieť učebnice chémie používané vo Fínsku“, opisuje priebeh medzinárodného sympózia Jana Chlebušová.
Stúpol záujem o chémiu a biológiu
Projekt prebiehal tri roky a breznianske gymnázium sa do neho zapojilo ako jedna zo štyroch škôl na Slovensku. „Jednotlivých aktivít sa zúčastnilo 146 žiakov a 8 učiteľov. Z nášho gymnázia to bolo viac ako 30 žiakov z rôznych ročníkov vo veku 16 – 18 rokov.“ Výskum realizovali v jednom z laboratórií katedry chémie Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Podľa Jany Chlebušovej žiaci participovaním na tomto projekte nadobudli nové skúsenosti a zručnosti, čím môžu byť neskôr nápomocní svojim spolužiakom pri realizovaní nových experimentov v škole. „Pozitívne bolo, že aktivít sa zúčastnili aj žiaci, ktorí v chémii nevynikali, no inovatívna forma výučby a podnetné prostredie zvýšili u nich záujem o chémiu a biológiu. Spolupráca s doktorom Marekom Skoršepom práve na pôde univerzity bola pre nich inšpiratívna, vzbudila u nich pocit, že sami sú bádateľmi.“
Z teórie do praxe
Výskum v rámci projektu umožnil študentom aplikovať teoretické vedomosti pri riešení problémov v praktickom živote. Realizovali rôzne experimenty ako Žalúdočná kyselina a antacidá, Zo života kvasiniek, Domáci hasiaci prístroj, Čistiace prostriedky a naše ruky, Kyslé dažde, Môžu nás oceány ochrániť pred klimatickými zmenami?, Rastliny a kyslík a podobne.
„Prínosom pre študentov bolo, že sa rozšírili a prehĺbili ich vedomosti z chémie, biológie a fyziky. Naučili sa tvoriť hypotézy a navrhovať spôsob ich overenia, overiť ich a vyvodiť relevantné závery. Upevnila sa ich tímová práca, zvýšila sa zvedavosť a kreativita,“ zhodnotila na záver Jana Chlebušová.
