BANSKÁ BYSTRICA. Spoločnosť Mestské lesy (MsL) Banská Bystrica oslavuje v tomto roku svoje 20. výročie. Mesto dnes prostredníctvom svojej organizácie hospodári na lesnom majetku s celkovou výmerou 7213 hektárov, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške od 340 do 1498 metrov nad morom. Na tomto území rastie 29 percent ihličnatých a 71 percent listnatých drevín. K hlavným úlohám MsL patrí starostlivosť o dreviny, zalesňovanie, ťažba dreva a jeho následný predaj, starostlivosť o rekreačné prírodné územia či divo žijúcu zver v revíri mesta.
"V pozícii manažéra lesov patriacich mestu považujem za najdôležitejšie a prvoradé udržať mestský lesný majetok v permanentnom ekonomickom zisku pri zachovaní všetkých zásad odborného, prírode blízkeho obhospodarovania lesov," konštatoval riaditeľ MsL Banská Bystrica, s. r. o., Blažej Možucha.
Obnovili lesnícke miesta
Zamestnanci MsL sa podieľali na obnove niektorých lesníckych miest. "Vodný žľab v Rakytove bol v roku 2000 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, a to v celkovej dĺžke 2450 metrov. Dlhý čas zostal žľab vzhľadom na svoj zlý technický stav nefunkčný, no vďaka iniciatíve mesta bol spracovaný projekt jeho opravy. MsL vodný žľab zrekonštruovali a dnes je jediným funkčným dreveným vodným žľabom na plavenie metrového dreva v Európe. Zároveň bol v tomto roku vyhlásený za Významné lesnícke miesto," konštatovala hovorkyňa banskobystrického primátora Martina Kanisová. Mestskí lesníci zrekonštruovali aj sídlo MsL v Dolnom Harmanci a vybudovali Náučný chodník na Urpín.
"Je nevyhnutné si uvedomiť, že les je tu preto, aby ľudia mali čistú vodu, vzduch, aby mali kde po práci regenerovať svoje fyzické a duševné sily, v neposlednom rade ako zdroj ekologicky čistej a obnoviteľnej suroviny," dodal Eduard Apfel z MsL Banská Bystrica. "Je dôležité, aby vlastníci, ako je štát, mesto alebo obec, mali vlastníctvo vo svojich rukách. Lebo len tak budú môcť v budúcnosti zabezpečiť kvalitný život svojich občanov," zdôraznil.
Banská Bystrica dostala lesný majetok výsadnou listinou kráľa Bela IV. už v roku 1255. Drevná hmota pre huty sa získavala plavením po vodných tokoch. Devastáciu lesného majetku zastavili aktivity lesmajstra Jozefa Dekréta Matejovie, zakladateľa moderného slovenského lesníctva. Po zoštátnení sa lesy do majetku mesta dostali opäť v roku 1994.
