Peter Berčík si na toto obdobie spomína dodnes a rád.
BREZNO: Sviatok Troch kráľov pripomína troch mudrcov z východu, ktorí sa vydali na cestu za tajomnou hviezdou. Tá ich priviedla na miesto, kde sa narodil Ježiš, ktorému priniesli tri dary – zlato, kadidlo a myrhu. Tento príbeh v minulosti často inscenovali dedinskí koledníci, dnes je už táto tradícia skôr na ústupe.
Tak trochu z recesie sa pred dvadsiatimi piatimi rokmi do sviatočnej trojkráľovej Viedne vybrali aj štyria Brezňania a ich kamarát - folklorista z Bratislavy. „Mesiac po revolúcii sme si zaumienili ísť s betlehemom do Rakúska. Zohnal som štyroch kamarátov, ktorí o tom nevedeli nič, ale ja som mal kroje, zobral som heligónku, ústnu harmoniku, modlitebnú knižku, nasadli sme do mojej embéčky a po Bratislavu som ich naučil aspoň Tichú noc,“ spomína iniciátor myšlienky Peter Berčík.
Prví kapitalisti
Na hraniciach si pred nich kľakol colník, aby ho zobrali so sebou, že niečo také ešte nevidel. „Povedal som mu, že má nanič kroj a tak sme ho nechali tam.“ Vo Viedni sa breznianski koledníci rozložili hneď pred Dómom svätého Štefana, ale odtiaľ ich okamžite vypoklonkovali policajti.
„Zrazu k nám prišiel chlap a povedal: „Hoši, to nemůžete takhle. Já jsem vídenskej Čech a já vám pomůžu.“ Jednému z kamarátov zobral baranicu, dal do nej pár šilingov, položil ju pred nás a kázal nám spievať. Ľudia sa začali pristavovať, peniaze pribúdali. Tešili sme sa, že sme prví kapitalisti z Brezna,“ smeje sa Peter Berčík. Ako sám hovorí, nikdy nezabudne na stretnutie s miestnymi Troma kráľmi, ktorí tiež chodili po uliciach Viedne ako poslovia narodenia Krista. Nezaobišlo sa to totiž bez spoločnej fotografie.
Stovka za pár minút
Hrať na heligónke v treskúcej zime nebolo jednoduché a tak sa hlavný iniciátor viedenského koledovania išiel zohriať do najbližšieho obchodu. „Prišla tam jedna Rakúšanka v drahom kožuchu s čivavou pod pazuchou a keď som ju zbadal, tak som začal hrať známu vojenskú pesničku Lili Marleen. Ona spozornela, keď som dohral, zatlieskala, z maličkej peňaženky vytiahla stošilingovú bankovku a vopchala mi ju do tých mechov.“
Pekný peniaz si ale vyspievali všetci. Z prvej slobodnej zahraničnej cesty si totiž každý z pätice odniesol na tú dobu zaujímavých 700 šilingov.
