BANSKÁ BYSTRICA. Mirala je umelecké meno talentovanej výtvarníčky Miriam Laukovej z Banskej Bystrice. Už sedem rokov žije v Írsku, vo Wexforde, meste, ktoré má šancu stať sa kultúrnym centrom Európy. Pracuje v oddychovom relaxačnom centre. A maľuje... Slová, ktoré citujeme v úvode, povedal Declan Reck, ktorý Miralu objavil. Aj o ňom hovorí Miriam v našom rozhovore.
Pastelky, farby, štetce... to vás bavilo odmalička?
Áno, keď som maľovala, mamina ma chodila kontrolovať, či dýcham. Lebo som sa tak ticho hrala. Kreslila som odmalička, maľovať som začala až neskôr, ale vždy to boli príbehy ľudí o láske. Každý môj obraz má svoj príbeh. A najkrajšie pre mňa je, keď sa ľudia zastavia a rozpovedia mi ten svoj príbeh, čo im môj obraz pripomenul. Milujem tie momenty. Iba keď maľujem, viem vypnúť svoj mozog. Sadnem si a pokiaľ to nedokončím, nevstanem. Maľujem v noci. Milujem to ticho...
Existuje farba, ktorá nechýba na žiadnom z vašich obrázkov?
Všetky! Všetky sú tam. Milujem farby dúhy.
Vaše portréty sú naozaj úžasné. Sú to ľudia, ktorých poznáte, stretávate, alebo je to aj vaša fantázia?
Inšpirujem sa fotografiami, väčšinou tých ľudí nepoznám. Nejde mi o to fyzické, znázorňujem emócie, pocity.
Čo musí mať človek v tvári, aby vás to podnietilo namaľovať ho?
Stačí niečo, čo robíme každý deň, nejaký moment zo života. Ako ja vravím, momenty, ktoré trvajú pár sekúnd, ale znamenajú pre nás celý svet... a krásne oči, plné tajomstiev. Alebo hnedé oči.
V poslednom období sa vášmu výtvarnému umeniu dostalo viacero ocenení...
Mala som svoje prvé veľké výstavy, ktoré mali úžasný ohlas. Konečne som si začala veriť. A vďačím za to aj Declanovi Reckovi.
Declan Reck, Victoria Walsh Hamer a Mirala
FOTO - archív M.L.
Ako ste sa spoznali, kde ste sa stretli?
V pube Sky and the ground vo Wexforde prišla k mojej kamarátke Amy túlavá mačička. K nej sa pridal aj Declan Reck, ktorý miluje zvieratá a dali sa do reči. Declan spomenul, že organizuje Wexford Opera festival a Amy vybrala mobil a ukázala mu moje maľby. Declan bol očarený. Povedal jej, nech sa mu rýchlo ozvem. Takto to všetko začalo...
A kto je vlastne Declan Reck?
Úžasný človek, ktorý sa vie rozdať. Podporuje umelcov, organizuje výstavy, koncerty a rôzne ďalšie akcie a robí to pre ľudí, v ktorých verí. Založil spoločnosť Wishcoin, ktorá plní ľuďom sny... Keď bol v Peru, videl malú opicu pri mláke, ktorá zodvihla kamienok a hodila ho do vody. Vtedy v ňom skrsla myšlienka založiť spoločnosť Wishcoin. Vo voľnom preklade to znamená hodiť mincu do studne želaní. Declan ma podporuje. To, že vo mňa veril, mi pomohlo v prvých krôčikoch smerom k výstavám. Teraz mi ponúkol výstavu v New Yorku, ďalšiu so škótskym umelcom a tiež výstavu 7mich žien, ako aj účasť na tohtoročnom už 64. ročníku Opera festivale vo Wexforde.
Miriam Lauková
FOTO - archív M.L.
Váš úspech v Írsku spustila výstava vo veži An Tobar, Westgate Heritage Centre vo Wexforde v októbri minulého roku, ktorá bola súčasťou Wexford Fringe Festivalu.
Bola som tam ako princezná vo veži! Vďaka Declanovi sa mi splnili všetky priania, čo sa týka pohody, hudby. Odviedol úžasnú prácu, za čo mu udelili aj prestížnu cenu Najlepší organizátor Opera festivalu. Naša výstava mala najväčšiu účasť a ako popísali novinári, najpohodovejšiu atmosféru. Nikdy sa otvorenie výstavy neoslavovalo do rána, ako tomu bolo práve na našej výstave. Mali sme krásny program, míma, muzikantov, známy Seamus Turner hral na gitare. Prišla ma podporiť kapela Corner Boy a darovala mi svoju pesničku Morning, Morning pre videozáznam mojich obrazov.
Čo sa týka „výtvarna“ vo vašom živote, aké sú vaše túžby a sny?
Maľovať budem stále. Už je to súčasť môjho života. No a milujem maľovať s deťmi, takže ak by som mohla, vo voľnom čase to budem veľmi rada robiť. Deti sú úžasné, ich fantázia nemá hraníc, majú predstavivosť, všetko je možné... Sú plné čara. Keď si sadnem s deťmi mojich kamarátov, strávim s nimi krásne chvíle, učím ich maľovať, vytvoríme spolu niečo prekrásne. Také chvíle stoja za to! Nuž a už len pokračovať vo výstavách, ktoré máme naplánované na tento rok. New York, Británia a Írsko.
Me in Ireland
Žili ste v Colorade v USA, na Malte... Prečo ste zakotvili práve v Írsku?
Vždy som chcela žiť v Írsku. Už od svojich štrnástich rokov. Videla som film Michael Collins, začala som čítať o Írsku a všetkým som rozprávala, že raz budem žiť v Írsku.
Ako často chodíte domov?
Len na Vianoce...
Boli Vianoce a vy ste boli doma, v Bystrici. Čo alebo koho v tomto meste by ste rada namaľovali?
Možno mojich blízkych... Ale keď sa prejdete po Bystrici, zistíte, že okolo vás je toľko prekrásnych ľudí! To by som do konca života nedomaľovala. Naozaj. Slováci sú krásni ľudia.
Ktoré miesta určite neobídete, keď ste doma?
Naše kopce, námestie, plaváreň, hokej... Milujem hokej a náš krásny vynovený štadión. Suchý vrch... Zapáliť sviečky starkým na cintoríne... Amos v Radvani, malinká krčmička, v ktorej som chvíľu robila predtým, než som odišla a mám tam priateľov. Nikdy neobídem detskú onkológiu, kde robí mamina. Každý rok sa prezlečiem za vianočného škriatka a rozdávam deťom darčeky. Aj tam mám už svojich priateľov.
Keď sa po Vianociach vraciate do Írska, čo by ste si najradšej pribalili do kufra?
Keby sa to dalo, zabalím si naše kopce, bryndzu, fujaru a... vždy musím mať knižku Milana Lasicu.
Kissed
Declan Reck o Mirale:
Keď som po prvý raz stretol Miralu, hneď som v ňu veril. V jej spoločnosti som sa cítil veľmi príjemne, ľuďom okolo seba rozdáva úžasný pokoj a pohodu. Na otvorenie jej výstavy počas Wexford Opera festivalu prišlo 150 ľudí, a to aj napriek veľmi zlému počasiu a neskorej nočnej hodine.
Dosiahnuť takú účasť v umeleckom svete je priam neuveriteľné a ja som presvedčený, že Mirala sa stane počas nasledujúcich rokov veľmi uznávanou umelkyňou. Zažiari v rovnakom svetle ako v minulosti Picasso či Da Vinci. Vrchol Miralinej výstavy bol pre mňa vo chvíli, keď som bol svedkom, ako Mirala prezentovala a odovzdávala svoj obraz Pure Happiness (Čisté šťastie) umeleckej patrónke Victorii Walsh-Hamer. Pani Hamer žije vo Veľkej Británii a je dcérou zakladateľa Wexford Opera festivalu.
