BREZNO. Príroda sa tvári, že spí, no potvrdil sa opak. Prechádzka v lese sa pre pána Zdenka zmenila na boj s veľkou šelmou, vďaka ktorej leží v breznianskej nemocnici.
V utorok 20. januára cez obed sa Zdenko ako v ktorýkoľvek iný deň vybral do prírody do Veľkej Beňušskej doliny. Pravidelne chodí zbierať korienky do akvária. Pomaličky si stúpal z nohy na nohu, za desať minút prešiel asi desať metrov. Okolie nepozoroval, venoval sa svojej práci, počuť bolo len hučiaci potok. Zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal asi 15 - 20 metrov od neho stojí medveď. „V prvom momente som si myslel, že je to diviak. Bol to zlomok sekundy, keď sa rozbehol za mnou. Veru mi nebolo všetko jedno. V tej chvíli som neváhal, rýchlo som skočil do haluziny a začal sa škriabať na najbližší strom. Našťastie bol tam hustý smrek, lebo väčšinou okolo boli buky.“
Vyliezť a prepchať sa pomedzi haluze sa mu podarilo asi tri, štyri metre od zeme. „Strom bol hustý, prerastený, len tak lietali konáriky z neho. Medveď vyštartoval na štyroch a škriabal sa za mnou hore. Labami sa držal stromu, fučal a papuľou mi hrýzol do pravej nohy. Vytrhol mi čižmu, v nohe mám asi štyri diery.“ Zdenko sa držal stromu a povedal si, že sa nepustí ani za svet. Medveď sa mu potom zahryzol do ľavej nohy. „To som ho už kopal poranenou nohou, silno kričal a hvízdal. Medveď sa spustil chvalabohu zo stromu dole.“
Pán Zdenko skončil v nemocnici
FOTO - autorka
Strach má veľké nohy
Boj s medveďom trval asi minútu a pol. Našťastie sa zobral naspäť odkiaľ vybehol a Zdenko išiel na rázcestie, čo je asi 4 kilometre dole dolinou. „Strach má veľké nohy. Nemohol som stáť, lebo medveď sa mohol vrátiť. Prišiel som ku ceste pri obaľovačke a na hlavnej som zastavil auto. Vodič ma odviezol domov, trochu som sa poumýval a prišla na mňa slabosť, nevládal som sa postaviť na nohy. Privolal som sanitku.“ Teraz leží v nemocnici, kde mu na izbe robí spoločnosť lesník Jaroslav, ktorý sa zasa pošmykol a ťažko si zranil pravú nohu.
Ako sa povie, Zdenko si v kritickej chvíli zachoval chladnú hlavu. Mnohí z nás ani nevieme, ako by sme reagovali. Napriek tomu, že prežil boj s medveďom, má zranené nohy, ale aj zlomenú kľúčnu kosť a tržnú ranu na hlave, čo si spôsobil pri škriabaní na strom, na les nezanevrel. „Nevzdám sa, verím, že to bola nešťastná náhoda. Je to však dosť hrozné aj pre ostatných ľudí, lebo sa to udialo na lesnej ceste.“
Ochranári to vyhodnotili ako nešťastnú náhodu
Prípad verejnosť veľmi pobúril. Nebezpečným stretom medveďa s človekom sa už podľa hovorcu ministerstva životného prostredia Maroša Stana zaoberá aj Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR). Ako uviedol, stalo sa to v areáli prirodzeného rozšírenia medveďa v súvislých lesných komplexoch vzdialených asi 4 - 5 km od začiatku doliny. „Štátni ochranári okamžite vykonali obhliadku lokality, pričom sa nepotvrdili správy o prebudení populácie medveďa hnedého, ide o ojedinelý prípad. Napadnutie vyhodnotili ako nešťastnú náhodu.“
Podľa vysvetlenia ochranárov ide pravdepodobne o prirodzenú reakciu jedinca medveďa hnedého. „Konal tak na základe pocitu ohrozenia vyvolaného momentom prekvapenia a malou vzdialenosťou potenciálneho nepriateľa. Išlo o situáciu, ktorá sa štandardne nestáva a nestane sa, pokiaľ sa neudeje náhodný súbor okolností spôsobom, ako v tomto prípade,“ tvrdí Maroš Stano. Podľa jeho slov medveď bol mimo cesty a chodníka, pravdepodobne si hľadal potravu vo svojom okrsku tak, ako každý deň. „Navyše, hluk potoka prehlušil kroky človeka a medveď sa mu tak nemohol v dostatočnom predstihu vyhnúť, čiže reakcia medveďa nijako nevybočila z normy bežného správania jedinca celej populácie medveďov v danom území.
Zrejme išlo o mladého medveďa, starší by sa pravdepodobne konfliktu vyhol.
Načrime do histórie lovu medveďa
Od roku 2002 medveďa chráni rezort životného prostredia. A ako to bolo ešte v 20. storočí? Podľa riaditeľa Lesov mesta Brezno Milana Dolňana, v roku 1932 lesníci vyhodnotili početnosť populácie medveďa hnedého ako nízku pri počte 30 jedincov na celom Slovensku. Začali ho chrániť.
Vo vojnovom období, ale aj v 50-tych rokoch pri pretrvávajúcom intenzívnom využívaní pastvín zotrvačnosťou k lovu medveďa dochádzalo, napriek tomu sa ich počet u nás zvyšoval. „Nasledujúce desaťročia bol lovený plánovane na základe povolenia ministerstva lesného a vodného hospodárstva. Počty to neboli zanedbateľné. Zo štatistiky vieme, že len na území Lesného závodu Brezno od roku 1980 do roku 2000 bolo oficiálne schválených a ulovených 46 medveďov, hlavne za devízy zahraničnými poľovníkmi,“ konštatuje Milan Dolňan.
Sme ešte Homo sapiens?
Lov medveďa je od roku 2002 minimalizovaný na škodníkov, nepovoľuje sa jeho regulácia a stav je údajne taký, že v našich lesoch častejšie stretneme medveďa ako jeleňa. „Z počtu jedincov, ich vzájomnej konkurencie vyplýva aj ich správanie a rozptyl do lokalít, kde sa majú nad mestom prechádzať matky s deťmi. A tu prehliadať výskyt medvedice s mladými a aj ďalšie medvede nie je normálne. Sme ešte Homo sapiens – človek rozumný?,“ pýta sa šéf mestských lesov. Podľa jeho slov človek má krajinu a prírodu rozumne využívať, obhospodarovať a chrániť. Do stavu a početnosti jednotlivých druhov rozumne zasahovať a nie reagovať až na konfliktné situácie.“
Ako tvrdí, naša husto osídlená krajina vidieckeho charakteru nie je divočina. Dá sa obhospodarovať tak, ako pred pár rokmi, že nám to svet závidel. „Veľmi zriedkavo sa stali zbytočné nehody na zdraví ľudí, dobytku, včelstvách a hlavne to, že sme prišli do stavu, kedy sa ľudia boja ísť, čo len na kraj lesa. Čo sa má stať, aby naša spoločnosť, ktorej sa to týka, prehodnotila nepriaznivý stav v nových podmienkach? Hanbíme sa uznať chyby a vrátiť sa k postupom bývalého obdobia?“
Ochranári verzus poľovníci
Povolenie o odstrel medveďa hnedého poľovníci z PZ Bukovinka, poľovného revíru Jasienok žiadali opakovane, posledne pred piatimi rokmi. Ministerstvo im však nevyhovelo.
„Dôvodom nepovolenia výnimky bolo nesplnenie podmienok určených zákonom o ochrane prírody a krajiny. V prípade, že medveď hnedý sa pohybuje v blízkosti rodinných domov, je potrebné ihneď kontaktovať príslušnú Správu ŠOP SR,“ dodal Maroš Stano.
Neudelenie výnimky však s prípadom Zdenka nesúvisí. Podľa hovorcu túto konkrétnu situáciu by taktiež nijako neovplyvnila. „Ak podľa členov PZ problém graduje, čo sa pri ich poslednej žiadosti šetrením nepotvrdilo, treba o výnimku na usmrtenie požiadať štandardným spôsobom v zmysle zákona o ochrane prírody.“
Milan Dolňan, ktorý je aj hospodárom PZ Bukovinka, vysvetľuje, že vypracovať žiadosť si vyžaduje čas a náklady, taktiež poplatky vo výške 70 eur. V zmysle zákona je však zbytočná, pretože predtým nedošlo k vážnemu zraneniu človeka alebo iným významným škodám. „Včely, ovce a dobytok musia byť oplotené. Inak to nie je škoda. Lesníci a poľovníci pohybujúci sa priamo v lokalitách a majúci skúsenosti tri, štyri aj päť desaťročí, vždy vedeli pragmaticky zvážiť stav populácie pri zachovaní druhu. Dnes ich názor nemá žiadnu váhu. Ľudia z mesta rozhodnú „správne“ podľa zákona. Veď oni nefinancujú ploty okolo svojich včielok, oviec alebo záhrad. Im nedolámu ovocné stromy, im neohrozujú deti, im nehrozí doživotná invalidita, oni neprežívajú stres pri prechádzke nad bydliskom. Je to v zmysle zákona, tak je to dobre.“
Ročne pribudne do tristo medveďov
Počet medveďov v našej krajine je skutočne na zamyslenie. Výpočtom sa zaoberal aj Milan Dolňan. „Keď aj ochrana prírody odhaduje počet 1000 medveďov, polovica je samcov a polovica samíc. Ak zvážime, že sú tam i nedospelé samice, predpokladáme 300 dospelých medvedíc, ktoré majú každý druhý rok minimálne dve mláďatá, môžeme uvažovať s navýšením počtu ročne do tristo kusov. Medveď nepriateľa nemá a matka si mláďatá uchráni.“
Odstrel šelmy je v zmysle zákona výnimočný v zanedbateľnom počte. Spočítajme si, koľko ich bude za desať rokov? „Staré jedince mladé vytláčajú do voľnej krajiny. Na čo čakajú tvorcovia zákona? Aké nešťastia sa majú udiať? Štát má zrejme peniaze na preplácanie liečenia a následkov úrazov?“
Aké by bolo najlepšie riešenie?
Medvede do slovenských lesov patria a sme radi, že neboli úplne vyhubené v minulosti. Ako však tvrdí riaditeľ breznianskych lesov, ich početnosť treba usmerňovať podľa okolností a potrieb. „Slovensko nie je a ani v budúcnosti nemôže byť divočina v strednej Európe. Naša krajina potrebuje múdro využívať svoje zdroje a uživiť obyvateľov na vidieku. Jej ráz je na to historicky predurčený.“
A aké by bolo najlepšie riešenie? „Rozhodovanie o vlastnej krajine by malo byť v rukách občanov cez samosprávy, obhospodarovateľov pozemkov a tých, ktorí tam žijú. Oni musia mať hlavné slovo pri určení početnosti medveďa v jednotlivých oblastiach.“
Počet medveďov je nutné regulovať
Jedno je isté. Medveď by v prímestskom lese, určenom na rekreáciu či prechádzky matky s deťmi nemal mať svoje miesto. V revíroch pri mestách a obciach treba udržať jeho početnosť na celkom nízkej úrovni. „Pri komunikáciách, poľnohospodársky využívanej krajine je nutné regulovať početnosť na prijateľnú výšku a hlbšie v lese vytvoriť podmienky, aby rajón potrebný pre život medveďa bol zabezpečený reguláciou konkurenčných jedincov.
Len to umožní dostatok priestoru a potravy, a tým i normálne správanie medveďa,“ dodal Milan Dolňan. Ako povedal, riziko nebezpečného stretnutia sa tým minimalizuje. Takto to vraj fungovalo ešte pred dvoma desiatkami rokov pod správou rezortu lesov. „Áno. Nebolo potrebné hradiť škody, naopak spoločnosť získavala finančné prostriedky a dobré meno u potenciálnych návštevníkov zo zahraničia. Ľudia v prírode oddychovali bez toho, aby pri každom zvuku bystrili pozornosť a prežívali pri relaxe stresy.“
