Viete, že aj slovo pliaga odvodili naši predkovia od morových epidémií? Anglické slovo plague totiž znamená mor, či chorobu. Táto obludná choroba opakovane preskúšala aj Banskú Bystricu.
BANSKÁ BYSTRICA. Banskú Bystricu navštívil mor opakovane. Ten najpustošivejší sa prehnal mestom v roku 1601 a zomrelo naň viac ako 1390 ľudí . Bola to v tom čase približne polovica obyvateľov mesta.
Historik Jozef Ďuriančik hovorí, že Banská Bystrica patrila k tým mestám Uhorska, v ktorom sa magistrát snažil chrániť obyvateľov pred šírením nákazlivých chorôb. Prvý špitál svätej Alžbety v Dolnej ulici zriadili v 30. rokoch 14. storočia a vznikol aj mestský chudobinec sv. Anny.
Kostol sv. Alžbety bol súčasťou špitála
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Morové nekonečno
„Epidémie ako anglická horúčka, francúzska choroba – syfilis, uhorská choroba – týfus neobchádzali ani Banskú Bystricu a vracali sa sem opakovane. Tieto však mali zväčša krátke trvanie, zatiaľ čo mor, nazývaný aj čierna smrť číhal za dverami každého mesta Európy takmer permanentne. Aj V Banskej Bystrici s ňou od 14. do 18. storočia bojovali vo viacerých vlnách,“ hovorí historik.
Dodáva, že keď morová epidémia udrela na mesto v rokoch 1529 – 1530 rozhodli sa radní páni riešiť zložitú situáciu vlastným doktorom v osobe Jana Fabera a lekárnika Jana Scherueba, ktorému zriadili lekáreň v špitáli sv. Alžbety.
Jozef Ďuriančik dodáva: „Stredoveké spôsoby prevencie a terapie zodpovedali vtedajšiemu ponímaniu medicíny. Lekári boli v spoločnom cechu s ránhojičmi a holičmi. Spoločenské postavenie cechu bolo skôr podradné, uznania sa im dostávalo len medzi ľudovými vrstvami. Keď však v meste vypukla epidémia, aj lekári opustili mesto a zostali ránhojiči.“ Jedným zo znakov ochorenia býval biely kríž na dverách. Nakreslili ho všade tam, kde sa objavil niekto chorý.
Lekári sa chránili pred nákazou zvláštnou maskou, do ktorej si dávali aromatické bylinky.
FOTO - FOTOLIA
Choroba siahla aj na slobodu
Jozef Ďuriančik dodáva, že opatrenia k zamedzeniu nákazy smerovali aj k obmedzeniu slobodného pohybu osôb. Uzatvárali sa mestské brány a prví museli opustiť mesto žobráci, tuláci, či obchodníci. Platil aj takzvaný „morový poriadok.“ V časoch, keď bola hygiena v mestách poznatok málo známy, sa propagoval boj proti nečistote a hnilobe, zakazovali sa jarmoky, trhy a slávnosti. Doporučovalo sa jesť veľa zeleniny, za dôležitý liek sa považoval ocot. Domy ľudia dezinfikovali dymom z bylín.
Pochovávali ich zväčša do spoločného hrobu
Ako sme už spomenuli, vysokú úmrtnosť predstavoval hlavne mor z roku 1601, ku ktorému sa pridal aj mor v roku 1645. No ani údaje o more v roku 1679 neboli lepšie. Zachovali sa údaje, že okolo sviatku sv. Michala pochovali za jeden deň až 50 mŕtvych. Zriadili aj mimoriadny cintorín na začiatku Hornej ulice, kde do spoločných hrobov pochovávali obete moru.
V meste bol aj morový špitál
Nápor choroby zaznamenali kronikári aj počas Tököliho povstania a povstania Františka Rákocziho. Magistrát vtedy poveril hlavného mestského lekára Mollera zaviesť protiepidemické opatrenia. Tie pozostávali zo zriadenia morového špitála na opačnej strane Hrona, na dnešnom Uhlisku. Lekár napísal aj osvetovú publikáciu pre obyvateľov.
Z historických prameňov je tiež známe, že v čase morovej epidémie bolo zakázané opustiť mesto a bolo pravidlom, že sa konali procesie za ochranu mesta na kalvárskej hore Urpín.
Počas morovej epidémie v roku 1712 dali na vrchole hory postaviť kríže. Mariánsky stĺp, ktorý ľudia dodnes nesprávne nazývajú morovým, postavili v meste v roku 1719. Menej sa však vie, že to nebola prvá skulptúra vďačnosti na území mesta. Jednoduchší stĺp postavili Banskobystričania ako vďaku za odvrátenie moru ešte v roku 1681. Dlho sa tradovalo, že pozostatky staršieho stĺpa neskôr odviezli do Slovenskej Ľupče, čo sa však nepotvrdilo.
Chruščov musel mať Pannu Máriu za chrbtom
Mariánsky stĺp z roku 1719, na ktorý však bola dnešná socha panny Márie osadená po niekoľkých desaťročiach, však tiež nemal ľahký osud. Za socializmu ho premiestnili z námestia blízko areálu mestského hradu. V čase výročia SNP, keď mesto navštívil Nikita Chruščov, musel byť stĺp s náboženskou tematikou ďalej za hlavnou tribúnou. Na svoje miesto sa vrátil až po nežnej revolúcii s nástupom biskupa Rudolfa Baláža.
Mariánsky stĺp je poďakovaním za koniec morových epidémií v meste
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
