Nedeľa, 20. august, 2017 | Meniny má Anabela
Pridajte si svoje mesto

Čierna smrť hrozila bielym krížom

Morové epidémie opakovane preskúšali aj Banskú Bystricu.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - FOTOLIA)

Viete, že aj slovo pliaga odvodili naši predkovia od morových epidémií? Anglické slovo plague totiž znamená mor, či chorobu. Táto obludná choroba opakovane preskúšala aj Banskú Bystricu.

BANSKÁ BYSTRICA. Banskú Bystricu navštívil mor opakovane. Ten najpustošivejší sa prehnal mestom v roku 1601 a zomrelo naň viac ako 1390 ľudí . Bola to v tom čase približne polovica obyvateľov mesta.

Historik Jozef Ďuriančik hovorí, že Banská Bystrica patrila k tým mestám Uhorska, v ktorom sa magistrát snažil chrániť obyvateľov pred šírením nákazlivých chorôb. Prvý špitál svätej Alžbety v Dolnej ulici zriadili v 30. rokoch 14. storočia a vznikol aj mestský chudobinec sv. Anny.alzbeta_r4969.jpg

Kostol sv. Alžbety bol súčasťou špitála

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Morové nekonečno

„Epidémie ako anglická horúčka, francúzska choroba – syfilis, uhorská choroba – týfus neobchádzali ani Banskú Bystricu a vracali sa sem opakovane. Tieto však mali zväčša krátke trvanie, zatiaľ čo mor, nazývaný aj čierna smrť číhal za dverami každého mesta Európy takmer permanentne. Aj V Banskej Bystrici s ňou od 14. do 18. storočia bojovali vo viacerých vlnách,“ hovorí historik.

Dodáva, že keď morová epidémia udrela na mesto v rokoch 1529 – 1530 rozhodli sa radní páni riešiť zložitú situáciu vlastným doktorom v osobe Jana Fabera a lekárnika Jana Scherueba, ktorému zriadili lekáreň v špitáli sv. Alžbety.

Jozef Ďuriančik dodáva: „Stredoveké spôsoby prevencie a terapie zodpovedali vtedajšiemu ponímaniu medicíny. Lekári boli v spoločnom cechu s ránhojičmi a holičmi. Spoločenské postavenie cechu bolo skôr podradné, uznania sa im dostávalo len medzi ľudovými vrstvami. Keď však v meste vypukla epidémia, aj lekári opustili mesto a zostali ránhojiči.“ Jedným zo znakov ochorenia býval biely kríž na dverách. Nakreslili ho všade tam, kde sa objavil niekto chorý.

mor2.jpg

Lekári sa chránili pred nákazou zvláštnou maskou, do ktorej si dávali aromatické bylinky.

FOTO - FOTOLIA

Choroba siahla aj na slobodu

Jozef Ďuriančik dodáva, že opatrenia k zamedzeniu nákazy smerovali aj k obmedzeniu slobodného pohybu osôb. Uzatvárali sa mestské brány a prví museli opustiť mesto žobráci, tuláci, či obchodníci. Platil aj takzvaný „morový poriadok.“ V časoch, keď bola hygiena v mestách poznatok málo známy, sa propagoval boj proti nečistote a hnilobe, zakazovali sa jarmoky, trhy a slávnosti. Doporučovalo sa jesť veľa zeleniny, za dôležitý liek sa považoval ocot. Domy ľudia dezinfikovali dymom z bylín.

Pochovávali ich zväčša do spoločného hrobu

Ako sme už spomenuli, vysokú úmrtnosť predstavoval hlavne mor z roku 1601, ku ktorému sa pridal aj mor v roku 1645. No ani údaje o more v roku 1679 neboli lepšie. Zachovali sa údaje, že okolo sviatku sv. Michala pochovali za jeden deň až 50 mŕtvych. Zriadili aj mimoriadny cintorín na začiatku Hornej ulice, kde do spoločných hrobov pochovávali obete moru.

V meste bol aj morový špitál

Nápor choroby zaznamenali kronikári aj počas Tököliho povstania a povstania Františka Rákocziho. Magistrát vtedy poveril hlavného mestského lekára Mollera zaviesť protiepidemické opatrenia. Tie pozostávali zo zriadenia morového špitála na opačnej strane Hrona, na dnešnom Uhlisku. Lekár napísal aj osvetovú publikáciu pre obyvateľov.

Z historických prameňov je tiež známe, že v čase morovej epidémie bolo zakázané opustiť mesto a bolo pravidlom, že sa konali procesie za ochranu mesta na kalvárskej hore Urpín.

Počas morovej epidémie v roku 1712 dali na vrchole hory postaviť kríže. Mariánsky stĺp, ktorý ľudia dodnes nesprávne nazývajú morovým, postavili v meste v roku 1719. Menej sa však vie, že to nebola prvá skulptúra vďačnosti na území mesta. Jednoduchší stĺp postavili Banskobystričania ako vďaku za odvrátenie moru ešte v roku 1681. Dlho sa tradovalo, že pozostatky staršieho stĺpa neskôr odviezli do Slovenskej Ľupče, čo sa však nepotvrdilo.

Chruščov musel mať Pannu Máriu za chrbtom

Mariánsky stĺp z roku 1719, na ktorý však bola dnešná socha panny Márie osadená po niekoľkých desaťročiach, však tiež nemal ľahký osud. Za socializmu ho premiestnili z námestia blízko areálu mestského hradu. V čase výročia SNP, keď mesto navštívil Nikita Chruščov, musel byť stĺp s náboženskou tematikou ďalej za hlavnou tribúnou. Na svoje miesto sa vrátil až po nežnej revolúcii s nástupom biskupa Rudolfa Baláža.

mariansky_r6003.jpg

Mariánsky stĺp je poďakovaním za koniec morových epidémií v meste

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Zaujímavosti

 


  1. Kotlebovu jazdu vyprevadili z Bystrice transparentmi ( +FOTO a VIDEO) Foto 5 944
  2. Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané Foto 1 149
  3. Po horúčavách prídu búrky, intenzívny dážď a prudké ochladenie 270
  4. Vďaka snahe vedenia mesta sú v Brezne opravené aj niektoré cesty, ktoré sú v správe iných subjektov 252
  5. Väzňovi, ktorý ušiel vo štvrtok z výkonu trestu, pridajú ďalší rok 215
  6. Muž z Predajnej našiel pri kosení granát 206
  7. Vytrhol mu z ruky sto eur a ušiel s nimi 116
  8. Väzňa, ktorý ušiel v Banskej Bystrici, chytili po pár hodinách (+ FOTO a VIDEO) Foto 108
  9. Exkluzívna hokejová publikácia "Prvýkrát majstri" vychádza začiatkom septembra 104
  10. Barani vo fantastickej atmosfére porazili účastníka KHL 87

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Kotlebovu jazdu vyprevadili z Bystrice transparentmi ( +FOTO a VIDEO)

Súčasne vyzvali občanov Slovenska, aby neignorovali vzniknutú situáciu a pri najbližšej príležitosti ukázali neonacistickej strane Mariána Kotlebu, že nie je hlasom slušných ľudí, ktorých predkovia položili životy v boji za demokraciu.

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Po horúčavách prídu búrky, intenzívny dážď a prudké ochladenie

Pre okresy Banská Bystrica a Brezno platí výstraha druhého stupňa.

Vďaka snahe vedenia mesta sú v Brezne opravené aj niektoré cesty, ktoré sú v správe iných subjektov

V rámci výstavby obchvatu Brezna sa primátorovi Tomášovi Abelovi a jeho zástupcovi Jánovi Králikovi podarilo dohodnúť opravu ciest, ktoré patria Slovenskej správe ciest. Vďaka ich iniciatíve má nový povrch aj Ulica Fraňa Kráľa.

Väzňovi, ktorý ušiel vo štvrtok z výkonu trestu, pridajú ďalší rok

Trest mu mal vypršať vo februári budúceho roka. Ušiel z vonkajšieho pracoviska na Zvolenskej ceste, chytili ho už po pár hodinách.

Blízke regióny

Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Bobrovec

Množstvo ľudí navštevuje akvaparky a miesta, kde je potrebné platiť, no v Liptove je niekoľko zaujímavých destinácii, kde okrem cesty nestratíte ani cent.

Ocenili športovcov i športový kolektív roka

Tituly si odniesli lučeneckí futsalisti a silový trojbojár.

Dobre si uhla a vyrazila na cesty. Ďaleko nedošla

Mladá žena nafúkala vyše dve promile.

Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Liptovský Ján

Množstvo ľudí navštevuje akvaparky a miesta, kde je potrebné platiť, no v Liptove je niekoľko zaujímavých destinácii, kde okrem cesty nestratíte ani cent.

Zákaz kúpania hygiena vydala pre kúpalisko v Detve

Napriek tomu je kúpalisko otvorené.

Všetky správy

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom

Smrť tridsaťjedenročného pretekára nezapríčinila nehoda.

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy. Najvyššia z nich, Eurovea 2 by mala vyrásť do roku 2020.

Po derby v Trnave zostali zničené toalety + FOTO

Sobotné derby, ktoré skončilo prehrou domácich, malo predohru ešte mimo štadióna. Fanúšikovia Slovana sa predviedli na toaletách.

Kam vyraziť