Nápad vybudovať lanovku na Chvatimechu sa čírou náhodou zrodil v hlave Gabriela Ťatliaka, vtedajšieho šéfkonštruktéra Strojární Piesok, ktorý sa vážne zranil na lyžovačke.
CHVATIMECH. Gabriel Ťatliak bol človek, ktorý nedokázal len tak nečinne ležať. Na nemocničnom lôžku dostal myšlienku, pripravil podklady a predostrel ich vedeniu Strojární Piesok. Vedeniu podniku sa zámer pozdával a tak odobrilo proces príprav.
12. február 1955
Na technickej dokumentácii sa podieľal hlavne autor myšlienky Gábor Ťatliak a kolektív konštrukčného oddelenia Strojární Piesok, ale aj kolegovia z ostatných oddelení. S kolegami vypočítali spotrebu a špecifikáciu materiálu, konštrukčne doriešili technické prvky a jednotlivé zariadenia, celkovú technológiu, cenovú kalkuláciu a následne vypracovali detailnú technickú dokumentáciu.
Nasledovali prípravy na zameranie terénu, vybavenie povolení, klčovanie lesa a samotná výroba. Vedenie podniku bolo veľmi ústretové a umožnilo použiť na výrobu jednotlivých dielcov lanovky zvyšky, ktoré vznikli vo výrobe. Neskôr prispela aj Československá telovýchovná jednota (ČSZTV).
Definitívne bola výstavba odobrená 1. júla 1953 a v ten deň sa začalo aj s realizáciou stavby. Výstavba nebola jednoduchá. Treba mať na zreteli vtedajšie stavebné možnosti a technológie, ktoré si realizátor stavby mohol dovoliť, nehovoriac o náročných terénnych podmienkach. Prakticky sa všetko robilo ručne.
Napriek zložitým podmienkam výstavba netrvala dlho. Stihli to za dva roky a prvé sprevádzkovanie sa datuje od 12. februára 1955.
Prvá svojho druhu
Lanová dráha na Chvatimechu bola vybudovaná ako prvá svojho druhu na Slovensku. Má jedinečnú konštrukciu. Poháňa ju 12,5- kilowattový elektromotor z údolnej stanice umiestnenej v nadmorskej výške 450 metrov, trasou dlhou 560 metrov o priemernom sklone 46,14 percenta s prevýšením 233 metrov do nadmorskej výšky 773 metrov, kde sa nachádza horná stanica. Na oceľovom obežnom lane o priemere 20 milimetrov bolo umiestnených 34 jednomiestnych sedačiek.
O bezpečnosť sa starajú dva nezávislé brzdné systémy, prevádzkový - elektromagnetický a hlavný čiže núdzový, zabezpečovaný hydroagregátom. Boli použité aj elektrické a elektronické bezpečnostné prvky a zabezpečovacie zariadenia, ktoré sa starali o bezpečný a plynulý chod lanovky.
Ľudia, ktorí sa zaslúžili o jej existenciu, si zaslúžia náš obdiv a rešpekt. Totižto, všetko vymysleli, vyrobili a postavili. Sami! Nič nikde neodkukali, ako sa to robí dnes. Použili len vedomosti, ktoré získali počas profesionálnej kariéry.
Má certifikát originality
V súčasnom stave lanovka akoby nemala gazdu. Nik sa o ňu nestará. Nemá potrebné prevádzkové a revízne povolenia, čiže nemôže slúžiť verejnosti. Je to nanajvýš nepredstaviteľné a na pováženie, prečo sa to inde vo svete dá a u nás na Slovensku nie.
Lanovka je totižto stále plne funkčná, vďaka pár dobrovoľníkom v dobrej kondícii, ale už potrebuje svoje. Veď má šesťdesiat rokov. Je najvyšší čas, aby sa jej niekto seriózne ujal. Potrebovala by rekonštrukciu zameranú na zachovanie originality a autenticity, pretože je naozaj jedinečná. Skutočná technická pamiatka.
V roku 2006 jej pracovníci Múzea horských dopravných zariadení sídliacom v Berlíne udelili certifikát originality. Preto by som rád vyzval širokú verejnosť, úradníkov, politikov a intelektuálov o podanie pomocnej ruky. Táto lanovka si to skutočne zaslúži, vďaka nej sa naučilo lyžovať mnoho ľudí z regiónu Horehronia. Vďaka nej sa uskutočnilo mnoho lyžiarskych pretekov okresného, krajského významu, často preteky novinárov.
Nevážime si históriu
Prečo v súčasnej dobe ostávajú z fungujúcich a obľúbených zariadení ruiny? Prečo sa nové, podobné budujú na zelenej lúke alebo na ornej pôde? Ak sa budeme takto správať ďalej, budú z nás hrdí - moderní Európania, ale národ bez minulosti, bez identity.
Pretože si nevážime históriu. Je síce pravda, že za posledné roky nám príroda neposkytuje dostatok snehu, bolo by však nesprávne hľadať využiteľnosť lanovky len na účel lyžovania. V dnešnej dobe láka Chvatimech aj vyznávačov iných športov, kde by lanovka našla svoje uplatnenie. Turistov, rekreantov, paraglajdistov či cyklozjazdárov.
Autor: Dušan Zemko
