BANSKÁ BYSTRICA. Vybité okná, zatečené steny, zničené klenby. V takom stave je jedna z najcennejších renesančných pamiatok na území mesta, letná vila pod Urpínom, niekedy označovaná aj Thurzov dom. Obyvatelia mesta ju pred niekoľkými rokmi zaradili v ankete Bankobystrického okrášľovacieho spolku medzi najväčšie strašidlá mesta. A skončila na magickom siedmom mieste.
Nijako jej však toto magické číslo nepomohlo. Kultúrna pamiatka, ktorá je dnes v súkromných rukách, ďalej nezadržateľne chátra. Pred niekoľkými rokmi prišlo pri požiari k zrúteniu strešnej konštrukcie. Neskôr sem pribudlo provizórne zastrešenie, ktoré však nedokáže ochrániť objekt pred ďalším zatekaním a poškodzovaním obvodových múrov.
V komplexe sú pritom stále zachované renesančné klenby a sčasti aj vzácna sgrafitová výzdoba.
Tajomstvá letnej vilky
Hoci k vzniku objektu chýbajú zachované archívne materiály, podľa niektorých zistení môže ísť dokonca o spojitosť s Matejom Korvínom. Vilka svojim dispozičným riešením mohla slúžiť ako aristokratické prechodné sídlo, zároveň to však mohla byť aj správna budova. K tejto možnosti sa prikláňa aj historička architektúry Klára Kubičková, podľa ktorej sa v blízkosti vilky nachádzali napríklad uhliská a úložiská pre drevo, splavované po Hrone. To slúžilo predovšetkým pre okolité bane.
V novších časoch slúžila rôznym účelom - ako záhradníctvo, či nástupná stanica lanovky na Urpín.
Pamiatkárom nie je osud vily ľahostajný, hoci zachrániť ju by bol zrejme tvrdý oriešok. Napriek tomu chcú vo vzťahu k majiteľovi využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby vykonal na vilke aspoň taký rozsah prác, ktorý zamedzí ďalšiemu poškodeniu pamiatkových hodnôt. Potvrdila nám to riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Zuzana Klasová s tým, že podnet zašlú aj na stavebný úrad mesta, ktorý má v tomto smere kompetencie konať.
Záhada podzemnej chodby
K tajomstvám letnej vily patrí aj podzemná chodba, ktorá mala ísť z centra mesta popod Hron a ústiť neďaleko vilky. Dnes je vchod do nej zasypaný, no stále vyvoláva množstvo otáznikov.
Existenciu chodby potvrdil aj historik Stredoslovenského múzea Vladimír Sklenka s tým, že jej torzo videl v čase, keď kopali a kládli potrubie pri Stredoslovenských elektrárňach. Neskôr už však bol vstup do chodby zahádzaný.
Jedným z mála Banskobystričanov, ktorý mal to šťastie, že sa do chodby ako dieťa dostal, je bývalý riaditeľ hvezdárne, dnes už 82- ročný Igor Chromek. „Boli sme síce ešte deti, no predsa sme sa museli v tejto chodbe zohýbať, lebo bola pomerne nízka,“ povedal nám.
Podľa starých Banskobystričanov smerovala podzemná chodba od katedrálneho kostola popod Hron a ústila na druhej strane rieky blízko vilky.
