Revúca, Turčiansky Svätý Martin, Kláštor pod Znievom. Tak sme si to zafixovali na hodinách dejepisu v súvislosti so vznikom prvých slovenských gymnázií. Prvá však bola Banská Bystrica. Dokazujú to archívne materiály.
BANSKÁ BYSTRICA. Za prvé slovenské gymnázium, ktoré sa podarilo zriadiť v roku 1862 vďaka oduševneniu slovenských národovcov, sa považuje gymnázium v Revúcej. Tak sme sa to naučili na hodinách dejepisu a tak to uvádza aj väčšina zdrojov.
Krátko po Revúcej nasledoval Turčiansky Svätý Martin a Kláštor pod Znievom. Banská Bystrica sa v tomto smere nespomínala. Archívne materiály však podľa historika Vladimíra Sklenku zo Stredoslovenského múzea ukazujú, že prvenstvo patrí v tomto smere práve Banskej Bystrici. Slovenské gymnázium tu založili už v roku 1855, hoci to zrejme netušia ani samotní Banskobystričania.
Budova dnes
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Plamenná reč podžupana
Doklad o tom sa zachoval napríklad v plamennej reči Bélu Grünwalda, podžupana Zvolenskej stolice, ktorý sa nástupu slovenských učiteľov na školu príliš nepotešil a adresoval im tvrdé slová:
„Prvé gymnázium, ktoré sa v Hornom Uhorsku dostalo do rúk panslávov, bolo štátne gymnázium v Banskej Bystrici, z ktorého vypudili maďarských učiteľov a namiesto nich zamestnali zúrivých panslávskych učiteľov. Vo veľkom a otvorene fanatizovali slovenskú mládež a len táto samotná inštitúcia poskytla panslávskej strane vyše sto jednotlivcov, ktorí teraz pôsobia ako učitelia, kňazi, advokáti a obecní notári. Po výzve Zvolenskej župy roku boli z gymnázia odstránení panslávski učitelia a umiestnení tu boli učitelia s maďarským zmýšľaním. Panslávska strana sa neuspokojila s týmto gymnáziom a následne založila gymnázium v Revúcej, ktoré potom v krajine získalo veľmi veľkú povesť,“ rozhorčoval sa podžupan.
Vladimír Sklenka dodáva, že hoci boli jeho slová nekritické a nadsadené voči slovenskej strane, jednoznačne dokladajú, že za prvé slovenské gymnázium vo vtedajšom Uhorsku samotní Maďari považovali gymnázium v Banskej Bystrici.
Do dnešných čias sa zachovala aj budova, kde gymnázium pôsobilo . Nachádza sa v blízkosti Barbakanu a obyvatelia ju zväčša vnímajú iba ako zrušenú základnú školu, ktorú do roku 2012 vlastnila župa. Že sa s ňou spája aj iný významný historický kontext, zväčša netušia.
Béla Grünwald- slovenské gymnázium mu nebolo po chuti
FOTO - archív V.Sklenku
Na vzniku gymnázia mal nemalý podiel aj biskup Moyses
Historik dodáva, že po doznení revolučných rokov 1848-1849 nastúpila v Uhorsku nová organizácia školstva. Tá dovoľovala zavádzať vyučovanie v jazyku národnosti väčšiny žiakov. „Z banskobystrických škôl práve štátne rímskokatolícke gymnázium sa stalo základnou bázou na uplatnenie slovenského ducha a jazyka vo vyučovaní. Na presadení slovenského charakteru gymnázia mal významný podiel biskup banskobystrickej diecézy Štefan Moyses a školský dozorca Jozef Kozáček,“ hovorí Vladimír Sklenka.
Od roku 1855 tak v Banskej Bystrici pôsobilo úplné vyššie osemtriedne gymnázium.
V priebehu 50. rokov sa z gymnázia stala významná slovenská vzdelávacia inštitúcia. „Okrem nemčiny a latinčiny sa tu po prvýkrát vyučovalo aj v slovenskom jazyku,“ hovorí historik.
Slovenskí a českí profesori museli školu opustiť
Dlho sa však smelé plány nedarilo rozvíjať. Podľa Vladimíra Sklenku nariadenia Októbrového diplomu z roku 1860 využili na opätovné pomaďarčenie gymnázia a v lete nasledujúceho roku musela väčšina slovenských a trinásť českých profesorov školu opustiť.
„Napokon zástupcovia slovenskej delegácie počas audiencie na dvore panovníka Františka Jozefa I. v decembri 1861, ktorú viedol biskup Štefan Moyses, získali cisárov súhlas k obnove poslovenčenia školy,“ dodáva.
Dočasné víťazstvo
Vďaka týmto snahám na banskobystrickom gymnáziu v roku 1862 opäť zaviedli výučbu v slovenčine. Radosť však netrvala dlho. Ako hovorí historik, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní mohla o záležitostiach školstva a výučby v Uhorsku rozhodovať uhorská vláda a jej podriadené orgány.
Zakrátko bolo vyučovanie v slovenčine úradnou mocou definitívne zakázané.
Béla Grünwald sa osobne postaral, aby v roku 1867 z banskobystrického gymnázia odstránili slovenského riaditeľa Martina Čulena.
Martin Čulen
FOTO - archív V.Sklenku
O budove, kde gymnázium sídlilo, sa naposledy hovorilo v roku 2012, kedy ešte patrila samosprávnemu kraju.
V tom čase sa o priestory vo verejnej obchodnej súťaži zaujímal iba jeden uchádzač, SAD Lučenec.
Transakcia medzi župou a SAD sa uskutočnila v rámci vyrovnania podlžností, ktoré kraj voči dopravcovi mal. Budova bola neskôr na predaj.
