BANSKÁ BYSTRICA. Pri príležitosti štátneho sviatku Bulharska otvorila Štátna opera (ŠO) v Banskej Bystrici v utorok (3.3.) fotovýstavu k 100. výročiu narodenia bulharského operného speváka svetového významu Borisa Christova. Súčasťou výstavy, ktorá potrvá mesiac, bola aj prednáška.
Múzeum Borisa Christova zo Sofie v ŠO predstavuje expozíciu, ktorá sa skladá z 21 panelov zobrazujúcich niektoré z najdôležitejších rolí Borisa Christova, jeho postoj k scénickým detailom, mimiku i gestá, ktoré formovali monumentálne plátna opernej scény.
V roku 1959 umelec využil svoju autoritu na to, aby sa Musorgského Boris Godunov uviedol v londýnskej Covent Garden v pôvodnej verzii s celým umeleckým súborom v originálnom jazyku. Odvtedy, kde bol Christov pozvaný, vždy sa prejavoval ako zástanca uvádzania diel v pôvodnom znení.
V mene slovanského rodu
V prednáške o významnom bulharskom opernom spevákovi, pedagógovi a mecenášovi Elena Dragostinová, muzikologička a riaditeľka Múzea Borisa Christova, pripomenula jeho slová: "Moje nepretržité vzdelávanie a dlhoročná kariéra v službách kultúry boli a vždy budú v mene ľudstva a môjho slovanského rodu."
Kariéra Christova sa odohrávala mimo Bulharska na prestížnych scénach a koncertných pódiách v Taliansku, vo Veľkej Británii, v USA či Latinskej Amerike. Svojimi vrcholovými rolami postavil modely interpretácie operných postáv. Veľký umelec vyberal zo svojho obrovského repertoárového trezoru najčastejšie úlohu Filipa II. spieval ju 420-krát. Nasledovali Boris Godunov 300-krát, Don Basilio 290-krát, Dosifey i Mefistofeles. V kontexte tejto série obrazov prednáška vyzdvihla interpretáciu diel, na základe ktorých sám seba Boris Christov definoval ako občana sveta, ktorý háji svoju slovanskú identitu.
Popularizácia bulharskej tvorby
Christov bol vždy neochvejným zástancom uvádzania diel v pôvodnom jazyku a jeho reformátorská úloha bola rozhodujúca pre interpretovanie národnej opernej literatúry na svetových javiskách. Plynula z presvedčenia, že hodnoty každej národnej tvorby si zaslúžia byť súčasťou svetovej kultúrnej pokladnice rovnakým dielom.
Boris Christov kládol veľký význam na popularizáciu bulharskej tvorby a vybojoval si titul "Veľvyslanec bulharskej piesne". Prejavoval záujem aj o mladú generáciu umelcov. Svojim študentom odkázal tvorivé zásady a Bulharsku daroval vilu v Ríme, aby sa stala akadémiou umenia a kultúry. Svoj dom v Sofii tiež daroval štátu a ten sa za posledných desať rokov stal jedným z najatraktívnejších kultúrnych centier v krajine.