BANSKÁ BYSTRICA. Pred dvoma rokmi sa historický objekt Šusterskej (Obuvníckej) bašty ocitol na zozname neupotrebiteľného majetku mesta, určeného na odpredaj. U viacerých mestských poslancov sa tento krok stretol v tom čase s kritikou.
Poslanec Milan Lichý vtedy navrhoval, aby objekt zo zoznamu vyňali, keďže mesto by sa podľa neho nemalo týmto spôsobom zbavovať vlastnej histórie. Súčasne žiadal, aby sa riešila otázka záchrany zvyškov fortifikačného systému, ktorého súčasťou bolo aj osemnásť bášt. Do dnešného dňa sa z nich zachovalo iba sedem, vo vlastníctve mesta sú posledné dve.
Už tretiu interpeláciu v poradí podal aj začiatkom tohto roka a zdá sa, že ľady sa konečne pohli. „Hodnotím pozitívne, že podľa odpovede na interpeláciu už Šusterská bašta nebude na zozname neupotrebiteľného majetku. Hovoril som aj s pánom primátorom a dostal som prísľub, že mesto sa chce do budúcnosti zaoberať aj záchranou zvyškov historického opevnenia. Ide však o pomerne zložité vlastnícke vzťahy, takže treba počítať v tomto smere s časovou náročnosťou, „ dodal.
Pozitívne hodnotí túto skutočnosť aj riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Zuzana Klasová. Dodala, že mesto im už dalo k dispozícii komplexný materiál, v ktorom sú všetky podrobnosti a situovanie zachovaných častí historického opevnenia. Tiež dodala, že vzhľadom na nevyjasnené vlastnícke vzťahy môže ísť o pomerne náročný proces.
Mestské opevnenie je národnou kultúrnou pamiatkou, nie je však evidované v majetku mesta.
Torzo mestských hradieb
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Čo spôsobilo majetkové nejasnosti
Za zložitými vlastníckymi vzťahmi okolo hradieb treba zájsť do hostórie. V čase likvidácie bývalých národných výborov neboli mestu hradby do vlastníctva oficiálne odovzdané.
Ako sa konštatuje aj v odpovedi na poslaneckú interpeláciu, národné kultúrne pamiatky sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. No napriek tomu, že ústredný zoznam pamiatkového fondu vykazoval ako vlastníka a správcu mestský úrad v Banskej Bystrici, nie je to právnym podkladom k preukázaniu vlastníckych práv k predmetným stavbám.
Vlastníctvo pozemkov pod hradbami sa dá vyšpecifikovať a identifikovať podľa príslušných máp a listov vlastníctva, čo však môže byť náročné aj preto, že časti pôvodných hradieb sa zachovali v rôznych častiach mesta.
Kvôli doriešeniu vlastníckych práv k pozemkom sa vo februári uskutočnilo pracovné stretnutie, kde sa hovorilo o možnostiach riešenia problému.
Mesto sa však bude môcť k problematike vyjadriť až na základe listín, ktoré preukážu vlastnícky vzťah k stavbám.
Významná súčasť histórie
Fortifikačný systém mesta sa budoval počas dlhých desaťročí a po svojom dokončení merali hradby viac ako 3 700 metrov Boli spevnené osemnástimi baštami a piatimi hlavnými bránami.
Kľúčovú úlohu pri budovaní opevnenia hrala fortifikácia mestského hradu, jeho autonómnou súčasťou však bolo aj opevnenie mestského jadra.
Prvá zmienka o hradbách okolo mesta mimo územia hradného areálu pochádza z druhej polovice 15. storočia, na konci 16. storočia bol už celý obvod mesta obklopený hradbami. Dnes sa časti uceleného pôvodného systému zachovali vo viacerých častiach mesta a z veľkej časti sú už vo voľmi zlom stave.
