BANSKÁ BYSTRICA. Miesto medzi historickým Barbakanom a dnešným sídlom župy spájali v minulosti naši predkovia s udalosťou, ako vystrihnutou z hororu. Legenda hovorí, že v období po Tatárskych vpádoch sa unavení a vyhladovaní obyvatelia starej Bystrice vracali z horských úkrytov do svojich domovov. Zaskočil ich však strašný výjav. Práve na spomenutom mieste, ktoré vyzeralo v stredoveku úplne inak ako dnes, mali mať vlci krvavú hostinu a obhrýzali tu zvyšky ľudských kostí. Nevyľakali ich vraj ani prichádzajúci ľudia a na jedného z nich zaútočili tiež.
Historik a turistický sprievodca Jozef Ďuriančik hovorí, že takmer s istotou ide iba o legendu bez racionálneho základu, tá však musela u našich predkov silne zarezonovať, keďže sa v menších obmenách zachovala do dnešných dní.
Aj samotný dom, kde dnes župa sídli, nazývala hlavne slovenská časť obyvateľstva dlhé desaťročia Vlčím obedom. Nemecky hovoriaci obyvatelia Banskej Bystrice k nej prekvapujúco ekvivalent nemali. Podľa niektorých historických údajov však dokonca stál v 14. storočí na tomto nieste hostinec, ktorý niesol príznačný názov Vlčí hlad.
Legenda sa premietla aj do jazyka starých obyvateľov
Mestský poslanec Milan Lichý dodáva, že vlčia legenda sa zvláštnym spôsobom premietla aj do jazyka starých obyvateľov Banskej Bystrice a ako metaforu ju dokonca niektorí používajú dodnes. „Ak je na nejakom stretnutí ľudí pochmúrna nálada, zvykne sa hovoriť, že sedia ako na vlčom obede, hovorí.
Samotná budova, kde dnes župa sídli, má už menej rozprávkové pozadie, hoci ide o cennú a dobre zachovanú stavbu. Vznikla prestavbou dvoch starších domov, do dnešného dňa si však zachovala niekoľko zaujímavých neskorogotických fragmentov.
V polovici 17. storočia objekt prebudovali v štýle neskorej renesancie a neskôr prešiel ďalšími úpravami.
Autor: eta
