POHORELÁ. Zápis prvku Horehronský viachlasný spev, do zoznamu môže prispieť k celkovému výraznému rozmachu folklóru v oblasti a môže podnietiť záujem o Horehronie na celom Slovensku.
Občianske združenie Opora Pohorelá na základe výzvy ministerstva kultúry predložilo návrh na zápis horehronského viachlasného spevu do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska pod hlavičkou UNESCO. Ako tvrdí autor myšlienky, koordinátor zostavenia nominácie a hlavne srdcom oddaný folklorista Jaro Bodnárik, Horehronie si to zaslúži.
Banskobystričan, ktorý žije v Pohorelej, sa začal týmto návrhom zaoberať po Radvanskom jarmoku v Banskej Bystrici. „Na otváracom ceremoniále odprezentovali informáciu o pokuse zápisu jarmoku do zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva a vyhrávala Terchovská muzika, ktorá je už do zoznamu zapísaná. Nevenoval som tomu nejako zvlášť pozornosť a až po 9. novembri, kedy sme s mužskou speváckou skupinou z Pohorelej, v ktorej účinkujem, nahrávali ako hosť na profilové CD ženskej speváckej skupiny Trnky, dve piesne. Spolu s nami okrem Trniek bola na Môlči aj mužská spevácka skupina z Telgártu, a tak bolo veľmi veselo.
Večer asi pod dojmami z celého dňa som si spomenul na jarmok a napadlo ma skúsiť to s naším horehronským viachlasom.“ Na druhý deň sadol k počítaču a začal zisťovať bližšie informácie, až sa dopracoval k výzve Ministerstva kultúry. Podať ju bolo treba do 20. januára.
Od podania výzvy autora nič neodradilo
Jaro oslovil kamarátov, známych, etnografov a zisťoval ich názor na podanie nominácie. „Z nápadu boli nadšení, vraj musí to prejsť, veď je to najlepší horehronský kultúrny artikel.“
Nebolo to však až také jednoduché. Jaro mal svoje bohaté vedomosti od svojich predkov, nanovo preštudoval historické fakty, odborné horehronské knižky od etnografov a napadlo mu, zaradiť tento prvok do zoznamu za celý etnografický celok oblasti, ako horehronský viachlasný spev.
Oslovil starostov, vedúcich folklórnych súborov a po ich pozitívnej odpovedi sa uskutočnilo prvé stretnutie v Pohorelej. „Vysvetlili sme si, čo reprezentatívny zoznam je, čo výzva a nominácia obnášajú, čo zapísanie do zoznamu prinesie Horehroniu, rozdelili sme si úlohy za každú dedinu od Polomky až po Vernár. Dohodli, kto bude nomináciu predkladať. Napriek prvotnej náročnosti zorientovať sa v príprave nominácie, v spísaní a zhromaždení fotografickej, audio a video dokumentácie za každú zúčastnenú obec, autorských právach podkladov nominácie podľa predloženého postupu sa podarilo výzvu včas zaslať. Momentálne je v štádiu skúmania.“
Folklór je živý organizmus, ktorý sa stále vyvíja
Jaro, ktorý od raného detstva vyrastal vo folklórnom prostredí, prirodzene cíti veľkú šancu pomôcť horehronskému folklóru, ale aj trošku Horehroniu ako takému. „Horehronský spev je prirodzenou súčasťou ústneho kultúrneho prejavu všetkých Horehroncov a je tu od nepamäti. Od valašskej pastierskej kolonizácie Horehronia. Nechceme ho konzervovať, folklór je živý organizmus, ktorý sa stále vyvíja. Hlavnou ideou je povedať svetu, že ho máme, pochváliť sa, že sa tu zachoval v presne identifikovateľnej konkrétnej podobe, zakričať, že niečo na tom Horehroní ešte je, pretože o pár desaťročí to tu už byť nemusí. Horehronie bohužiaľ pomaly vymiera.“
Horehronský spev si zápis do zoznamu zaslúži
A čo v prípade, že nominácia bude úspešná a Horehronský viachlasný spev zapíšu do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska? „Bude to pekný darček pre Horehronie a ešte krajší, ak by ho zapísali aj do svetového zoznamu, ale to je „spev budúcnosti“.
Môže to tiež dopomôcť k určitému uvedomeniu návratu k tradíciám v našej modernej spoločnosti. Uvidíme, ako sa k tomu postaví odborná komisia a oponenti nominovaní ministrom kultúry,“ dodal na záver Jaro Bodnárik so slovami, že do budúcnosti plánujú natočiť film o horehronskom viachlase spojený s prírodným prostredím, kde sa tento prvok už storočia vyvíja.
Horehronskému folklóru držíme prsty a veríme, že zápis bude úspešný. Horehronie si to skutočne zaslúži.
