Zastupiteľstvo mesta Banská Bystrica schválilo územný plán mesta. Po 40 rokoch platnosti toho starého sa Bystričania konečne dočkali. Územný plán je najvýznamnejší dokument mesta, ktorý by mal stanoviť jasné pravidlá na dlhé roky dopredu, ako sa bude mesto rozvíjať, aké stavby sa môžu postaviť, ako sa bude vyvíjať dopravná situácia mesta, kde bude verejná zeleň, kde detské ihriská, jednoducho všetko, čo k bežnému a každodennému životu mesta patrí. Dalo by sa teda povedať, že schválenie nového územného plánu by malo byť z pohľadu obyvateľov mesta dôvodom na jasot. Je tomu tak naozaj?
V rámcovom pláne rokovaní zastupiteľstva na rok 2015 bolo uvedené, že územný plán sa bude schvaľovať na zasadnutí zastupiteľstva v máji 2015. Z neznámeho dôvodu sa však jeho schvaľovanie presunulo na rokovanie zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnilo v utorok 24. marca.
Nebola to posledná zmena. Podľa pôvodného programu zasadnutia zastupiteľstva (verejne ohlásenému) malo byť schvaľovanie územného plánu až šieste v poradí. Hneď na úvod zasadnutia však primátor navrhol a poslanci odsúhlasili, že územný plán sa bude schvaľovať skôr - ako prvý. Zbytočne sa teda návrh programu zverejňoval tri dni pred zasadaním, ak si niekto z obyvateľov Banskej Bystrice chcel vziať dovolenku len na minimálny čas a prísť na rokovanie o schvaľovaní územného plánu, chodil po 11-tej už zbytočne. Dôsledkom bolo, že na rokovaní zastupiteľstva o najvýznamnejšom dokumente mesta sa zúčastnila hŕstka otrlých obyvateľov, ktorí si už na takéto spôsoby komunikácie za tie roky zvykli.
Niekto by si mohol povedať, že to je veľa kriku pre nič, veď Bystričania majú v zastupiteľstve svojich zástupcov – poslancov, ktorých volili a ktorým zverili svoju dôveru, že budú hájiť ich záujmy. Príliš veľa verejnosti na zasadnutí by snáď aj rušilo priebeh konania zastupiteľstva a poslanci by sa pred svojimi voličmi mohli cítiť pod tlakom a možno by mali aj trému.
Bystričania však vedia svoje a na niektoré plánované stavebné iniciatívy sú zvlášť citliví. Svedčí o tom občiansky odpor a tisícky podpisov pod petície proti výstavbe hotela pri pamätníku SNP, výstavbe v okolí kalvárie na Urpíne, výstavbe malých vodných elektrární na Hrone v katastri mesta, či výstavbe polyfunkčných domov na zahustených bystrických sídliskách. Všetky tieto stavby nie sú v novom územnom pláne vylúčené, a tak v prípade (pre Bystričanov) nepriaznivej konštalácie sa môže stať, že všetky uvedené stavby sa realizujú a pritom s novým územným plánom v rozpore nebudú.
Z rozpravy poslancov sa zdalo, že nie je dôvod na obavu – všetci, ktorí v rozprave vystúpili (napr. jeden pán poslanec tvrdil, že by chcel vidieť toho „idiota“, ktorý nakresli na Hrone 35 malých vodných elektrární) sa unisono jednoznačne a jasne vyjadrili proti sporným stavbám. Mohlo by sa tak zdať, že obyvatelia Bystrice majú dôvod na výdych.
Pri hlasovaní však bolo všetko inak. Najprv sa hlasovalo o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu územného plánu, ktoré by sporné stavby jednoznačne vypustili z územného plánu. Aké však bolo prekvapenie – väčšina poslancov sa zdržala hlasovania a nechcené stavby v územnom pláne zostali. Kde sa stratil jasný názor poslancov z rozpravy?
Následne prišlo k hlasovaniu o návrhu územného plánu ako celku. Výsledok? Návrh bol schválený jednoznačnou väčšinou poslancov. Kde však skončili deklarácie poslancov v rozprave? Ako to, že zahlasovali za územný plán, ktorý umožňuje stavby, s ktorými nesúhlasia nielen oni, ale najmä ľudia ktorých zastupujú?
Vysvetlenie padlo tiež v rozprave. Ako sa totiž poslanci dozvedeli zo stanoviska národného výboru, pardón, okresného úradu, poslanci nesmú zasahovať do obsahu územného plánu, lebo je to vraj protizákonné a v rozpore s tým, čo sa dohodlo a navrhlo do územného plánu. Proces prijímania nového územného plánu je pomerne zložitý a hlavne dlhý beh cez mnohé prekážky. Fáza prípravy návrhu sa deje pod dohľadom úradníkov z okresného úradu. A poslanci si nechali vnútiť predstavu, že oni v celom procese už môžu hlasovať len o návrhu plánu ako celku a nemôžu v ňom robiť žiadne zmeny.
Napriek silným slovám v rozprave tak poslanci pred okresným úradom (s prepáčením) stiahli chvost a zahlasovali za niečo, s čím nesúhlasili nielen oni (údajne), ale najmä obyvatelia Banskej Bystrice, ktorí ich volili s dôverou, že budú hájiť ich záujmy. Poslanci na túto svoju základnú úlohu rezignovali a stali sa vazalmi okresného úradu. Zabudli však, že oni nesú zodpovednosť za rozhodnutia týkajúce sa mesta, nie štátni úradníci. Oni sú predstaviteľmi samosprávy. Oni dostali dôveru od ľudí. A oni sa mali za záujmy ľudí biť a ísť hoci aj do sporu so štátnymi úradníkmi.
Nestalo sa. A voľby sú ďaleko.
Autor: Imrich Vozár
