BANSKÁ BYSTRICA. V zadnom trakte jedného z meštianskych domov na Hornej ulici, kde bude v budúcnosti stáť bytový dom, archeológovia odkryli a preskúmali jednu z najväčších plôch v centre Banskej Bystrice. Čo sa týka rozsahu tejto plochy, porovnateľné sú s ňou iba výskumy z 90. rokov 20. storočia v areáli Mestského hradu.
Archeológ Martin Kvietok zo Stredoslovenského múzea hovorí, že vďaka ústretovému prístupu stavebníka mohli získať mnoho cenných poznatkov o tom, ako vyzerali parcely v tejto časti mesta na rozhraní 15. a 16. storočia. Súčasnému plošnému archeologickému výskumu predchádzal už v roku 2008 predstihový výskum vtedajšieho archeológa Stredoslovenského múzea Jána Zachara a Marty Mácelovej z Katedry histórie UMB, na ktorý mohli v súčasnosti nadviazať.
Pohľad na odkrytý stredoveký horizont šedej farby (15. storočie), prekrytý telesami kamennej kanalizácie (16. – 17. stor.)
FOTO - archív M.Kvietka
Tajomstvá dvorov stredovekých mešťanov
„Odkryli sme horizont z 15. storočia, ktorého štruktúra napovedá, že sa v tejto časti dvora nachádzal v stredoveku odpadový areál, ktorý patril k hospodárskemu zázemiu meštianskemu domu“ doplnil archeológ s tým, že sa im podarilo získať množstvo organického materiálu aj vďaka tomu, že ponad tento horizont prechádzala mladšia renesančná kanalizácia zo 16. – 17. storočia. Z nej do odpadu pretekala voda a takto ho zakonzervovala.
V dvorovom trakte objavili aj zvyšky drevenej kolovej stavby – akéhosi prístrešku zhruba o rozmeroch 4,5 x 8 m, ktorý mal podľa všetkého hospodársku funkciu. Jeho súčasťou bola aj pec. V jej výplni sa okrem množstva popola zistil aj vysoký obsah drobných kúskov železa, aké vznikajú pri opracovaní kovov. Mohlo by sa teda jednať o relikt kováčskej vyhne alebo nejakého iného objektu, kde dochádzalo k práci s kovmi.
Dokumentácia pece pred jej odkrytím
FOTO - archív M. Kvietka
Kopáči so záujmom sledujú odkryv pece. V popredí kamenná kanalizácia (16. – 17. storočie)
FOTO - archív M. Kvietka
Pec po odkrytí. Ukázalo sa že bola niekedy v 16. storočí súčasťou hospodárskej stavby (kováčskej vyhne?) stojacej v zadne časti meštianskej parcely a prekrytej kolovým prístreškom.
FOTO - archív M.Kvietka
„Veľmi zaujímavá sa javí pôvodná zástavba parciel, ktorá je v historickej časti mesta viditeľná aj dnes,“ doplnil archeológ.
Podobne ako u ďalších parciel aj tu sa nachádzal priechodový dvor a jedna časť parcely zvykla byť voľná. Jednalo sa predovšetkým o komunikačný koridor, kadiaľ sa prechádzalo do zadných častí parciel. Okrem toho tadiaľto prechádzali zariadenia na odvádzanie vody, či už to boli rôzne drevené žľaby, prípadne kamenné kanalizácie v neskoršom období. „Prakticky celé historické jadro mesta malo v minulosti a v podstate aj dnes problémy so spodnou vodou, ktorá steká prirodzeným spádom z priestoru dnešnej Kačice smerom k Hronu a majitelia parciel museli problémy s vodou riešiť,“ dodal.
Mestské parcely v stredoveku
V období 15. storočia bola mestská zástavba Banskej Bystrice úplne odlišná ako dnes a podľa Martina Kvietka viac pripomínala dnešné hospodárske dvory na dedinách. V prednej časti parcely stál meštiansky dom, zväčša zariadený honosne. Spočiatku však išlo o prízemné drevené, len zriedkavo kamenné stavby. Prevažovali trojpriestorové domy, aké sa na našom území objavujú od 13. storočia v súvislosti so stredovekou nemeckou kolonizáciou.
Až neskôr sa začali nadstavovať a rozširovať do podoby, akú môžeme v centre mesta obdivovať dodnes.
Na parcelách za meštianskymi domami sa postupne nachádzali príbytky služobníctva, hospodárske budovy, dielne, maštale, sady a záhrady.
Mestské parcely sa vymeriavali podľa nemeckého práva, na základe takzvaných lánov. Získaním lánu sa obyvateľ stal plnohodnotným mešťanom s právami a povinnosťami.
K zaujímavým objavom patrí aj studňa zo 16. storočia
Kamenná studňa zo 16. storočia patrí tiež k významným nálezom na skúmanej parcele. Väčšinu pôvodných studní zasypali v priebehu 19. storočia, keďže vtedajšie obyvateľstvo bolo presvedčené, že tak zabránia šíreniu nákazlivých chorôb.
Kamenná „kružba“ studne (16. – 17. storočie). Studňa bola neskôr prekrytá tehlovou klenbou.
FOTO - ARCHÍV M.Kvietka
Pohľad do studne.
FOTO - archív M. Kvietka
Počas výskumu sa podarilo objaviť aj ďalšie cenné artefakty – stredovekú keramiku zo 14. storočia, ktorá dokladá, že parcelu využívali naši predkovia už v tomto období, bronzovú pracku na spínanie odevu z 15. storočia , alebo grafitový téglik. Ten mohol slúžiť pri metalurgických aktivitách, alebo pri skúšaní rudy. Významné sú tiež fragmenty kachlíc a rôznych kovových predmetov.
Bronzová pracka (14. – 15. storočie)
FOTO - archív M.Kvietka
Fragmenty stredovekej keramiky (14. – 15. storočie)
FOTO - archív M.Kvietka
Cenné fragmenty kachlíc sa tu našli už počas predchádzajúceho výskumu.
FOTO - J.Zachar
Ópium z Anglicka?
K novším, no nemenej cenným nálezom patrí zelená fľaštička, pravdepodobne z 19. storočia. Viditeľný je na nej nápis anglického lekárnika Dr. Edwina Pearceho. „V takýchto fľaštičkách uskladňovali medikamenty, či ópiové tinktúry,“ hovorí archeológ. Hoci ópium v 19. storočí zničil mnohé životy a z histórie sú známe aj ópiové vojny, obyvatelia ópium využívali zväčša na celkom prozaické účely. Tlmili nimi rôzne bolesti a používal sa aj pri medicínskych zákrokoch
„Každopádne je však objav fľaštičky z viktoriánskeho Anglicka na území Banskej Bystrice neobvyklý,“ hovorí archeológ.
„Pozdrav“ z viktoriánskeho Anglicka. Lekárenská fľaštička. V podobných sa distribuovalo v 19. storočí aj ópium.
FOTO - archív M.Kvietka
Základ stredovekého urbanizmu Bystrice
Martin Kvietok hovorí, že vďaka odkrytiu výskumnej plochy sa im podarilo presnejšie určiť zrod mestských parciel, ktoré sa v priebehu 14. – 15. storočia stávali základom mestského urbanizmu. „Vďaka tomu, že sme mohli odkryť väčšiu plochu v rámci historickej zástavby, objasnil sa nám vývoj, ktorý už nie je možné v súčasnosti postrehnúť,“ hovorí archeológ s tým, že väčšina takýchto parciel v centrách miest je už zastavaná.
Aj v tomto prípade pôvodnú zástavbu prekryla stavebná aktivita z 18 - 19. storočia. V najmladšom období na tomto mieste postavili bitúnok, ktorý patril k miestnemu mäsiarstvu .
