BANSKÁ BYSTRICA. O tom, že najkrajšie stromy rastú na Horehroní, nás presvedčili slová už takmer zľudovelej pesničky dávno. Oveľa ťažšie je však určiť, aké boli a sú hranice regiónu s týmto názvom. Podľa odborníkov sa totiž na vymedzení regiónu podpisujú nielen hydrogeografické a politické faktory, no v nemalej miere aj subjektívne pocity obyvateľov regiónu.
Napríklad mnohí obyvatelia Banskej Bystrice sa dnes už necítia byť súčasťou Horehronia a za hranicu tohto regiónu považujú skôr okres Brezno. Mnohí starší obyvatelia by vám zas tvrdili, že za bránu na Horehronie označovali ich rodičia Španiu Dolinu. Ako to teda v skutočnosti s vymedzením Horehronia je?
„Úplne najjednoduchšie by sa dalo povedať, že Horehronie je možné vymedziť v užšom zmysle (okres Brezno) a v širšom zmysle (okresy Brezno a Banská Bystrica). Toto vymedzenie sa operia o súčasné vymedzenie okresov, platné od roku 1996,“ hovorí Tibor Madleňák, vedúci Katedry geografie a geológie na Fakulte prírodných vied UMB v Banskej Bystrici.
História zohrala svoje
Doplnil, že región Horehronia bol v minulosti začlenený do dvoch stolíc. Väčšia časť Horehronia, vrátane Banskej Bystrice a jej okolia bola súčasťou Zvolenskej stolice. Sedem obcí v blízkosti Telgártu spadalo zas pod Gemerskú stolicu. Zaujímavá je v tomto smere práve administratívna príslušnosť týchto siedmich obcí Heľpianskeho podolia (Telgárt, Šumiac, Valkovňa, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka) ku Gemeru, napriek tomu, že prirodzene geograficky gravitujú k Pohroniu.
Horehronie ako prirodzený región
„Viaceré priestorové jednotky sa vďaka dlhodobému spoločenskému, ekonomickému, politickému a kultúrnemu vývoju, závislému od špecifických foriem využívania prírodného prostredia, dostali do pozície takzvaných prirodzených regiónov. Ich názvy sa stali všeobecne známe a bežne používané bez ohľadu na to, či sú alebo či v minulosti boli rešpektované napríklad politicko-administratívnym členením územia,“ hovorí Madleňák.
Jedným z takýchto regiónov je práve Horehronie.
Máme sa čím pochváliť
Z pohľadu dneška ide o turisticky mimoriadne atraktívny región s veľkou perspektívou. Ak vezmeme tento región v širšom zmysle, skutočné historické a banícke hodnoty ponúkajú Banská Bystrica, Špania Dolina, Slovenská Ľupča, či Ľubietová. Mnohé horehronské obce, ako Heľpa, Šumiac, či Polomka si zas dokázali uchovať pozoruhodné folklórne tradície.
Horehronské múzeum v Brezne za päť desaťročí svojho pôsobenia zozbieralo množstvo etnografických, historických a literárnych dokumentov, charakterizujúcich dejiny a kultúru od Telgártu po Banskú Bystricu, s presahom do susediacich regiónov.
No a zabudnúť nemožno ani na úchvatnú prírodu- hrebeň Nízkych Tatier, jaskyne, či prameň Hrona na úpätí Kráľovej hole. Rieky, ktorej horný tok dal názov celému regiónu.
(ETA), FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Text pod foto: Heľpa patrí k rázovitým obciam Horehronia, uchovalo sa tu množstvo tradícií. Paradoxne však bola v minulosti spolu s ďalšími šiestimi obcami súčasťou Gemerskej stolice.
