Do pôdorysu parku neplánujú vkladať nové architektúry.
BANSKÁ BYSTRICA. Po tom, čo sa na sklonku uplynulého roka podarilo vysporiadať v Mestskom parku s najviac poškodenými drevinami, plánuje mesto rozbehnúť ďalšie etapy jeho revitalizácie. Pri obnove parku sa chcú uchádzať aj o financie z eurofondov.
Hovorkyňa primátora Zdenka Sekerešová informovala, že Mestský park je národnou kultúrnou pamiatkou a preto každú činnosť a zásah musí mesto odkomunikovať s Krajským pamiatkovým úradom. „V súčasnosti pripravuje Útvar hlavného architekta mesta podklady pre žiadosť k obnove parku. Záväzné bude pre nás stanovisko pamiatkárov,“ dodala s tým, že celý zámer obnovy parku vychádza z filozofie pôvodnej figúry parku. Ten bol vybudovaný ako systém okružno-lúčovitých alejí v kontraste s trávnatými plochami. „Ide nám o skvalitnenie zelene, presvetlenie parku, doplnenie mobiliáru, osvetlenie a podobne. Určite by sa nemali do pôdorysu parku vkladať nové architektúry,“ doplnila.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Najviac poškodené stromy museli odstrániť
V parku rastie viac ako 800 stromov, stav veľkej časti starých jedincov označili dendrológovia z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene už pred niekoľkými mesiacmi ako zlý. Nevylúčili vtedy , že napríklad pri silnejšom vetre by sa mohli stať hrozbou aj pre okoloidúcich.
Nepriaznivé hodnotenie sa týkalo viac ako 120 stromov, v prvej fáze preto navrhli vyrúbať 24 najviac poškodených jedincov. Tento výrub sa v priebehu vlaňajška aj vykonal.
Významný miléniový park
Mestský park v Banskej Bystrici založili v 19. storočí ako miléniový park pri príležitosti tisíceho výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Jeho história sa však začala písať ešte skôr. Už v 40. rokoch 19. storočia zásluhou skupiny mladých nadšencov začali v priestore bývalého vojenského cvičiska a pokusnej strelnice na takzvaných Dolných lúkach s výsadbou parku.
Za oficiálny zrod parku sa však považuje rok 1896, kedy mesto prijalo návrh na jeho zveľadenie a parkovú úpravu z iniciatívy vtedajšieho mešťanostu Júliusa Cesnaka. V roku 1914 park elektrifikovali a neskôr tu postavili aj drevený altánok, ktorý sa stal zároveň hudobným pavilónom a organizovali tu koncerty. Predchodca altánku však zrejme v parku stál už v 19. storočí.
Za socializmu park získal prívlastok Leninov, dnes ho obyvatelia nazývajú jednoducho Mestským parkom.
