BANSKÁ BYSTRICA. Pacientom , ktorých dostalo na kolená patologické hráčstvo, stávkovanie, či telefonovanie budú môcť na oddelení psychiatrie Fakultnej nemocnice F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici opäť pomáhať účinnejšie. Pre ich liečbu je určených desať nových lôžok.
Nejde pritom o novinku, keďže práve odborníci tohto oddelenia patria k priekopníkom liečby pacientov s nelátkovými závislosťami. V roku 2011 však prišlo k redukcii lôžok na psychiatrickom oddelení, čo vážne zasiahlo aj do liečby pacientov s týmto typom závislostí. Primár oddelenia Ludvík Nábělek aj s odstupom času hodnotí tento krok ako veľmi zlé rozhodnutie, ktoré vážne zasiahlo do liečby mnohých pacientov. O to viac privítal ústretový prístup nemocnice a mesta Banská Bystrica k opätovnému zriadeniu lôžok. Už aj z toho dôvodu, že nelátkové závislosti sa okrem Banskej Bystrice liečia iba v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom v Prednej Hore, čo je vzhľadom k počtu závislých nepostačujúce.
Vážny problém pre spoločnosť
„Pritom to bude už 22 rokov, odkedy sme prijali na oddelenie prvých dvoch patologických hráčov,“ doplnil Nábělek s tým, že pre spoločnosť i jednotlivcov je patologické hráčstvo vážnym problémom. Človeka stiahne až na dno a jediné východisko často vidí v samovražde.
Riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková konštatovala, že pacientom sú k dispozícii pôvodné prerobené priestory aj kompletný terapeutický tím, ktorý už v predchádzajúcich rokoch ukázal, že patrí v tomto smere k slovenskej špičke.
Na vybudovanie lôžok prispeli aj majitelia herných prevádzok, združení v Asociácii zábavy a hier a Asociácii prevádzkovateľov videohier. Podľa hovorcu asociácií Juraja Danielisa chcú aj touto formou dbať na dodržiavanie zákonov a predpisov.
Opätovné zriadenie lôžok privítal aj primátor Banskej Bystrice Ján Nosko. Mesto sa podľa neho snaží podporovať liečbu pacientov s nelátkovými i drogovými závislosťami. Pre drogovo závislých ľudí chcú zas vybudovať integrované centrum s komplexným systémom pomoci.
Na prahu smrti
O tom, kam až môžu človeka doviesť nelátkové závislosti, prišli porozprávať dvaja z vyliečených pacientov. Dnes sa stali aktívnymi propagátormi novej etapy v liečbe tohto druhu závislosti a sú rozhodnutí hovoriť o nej otvorene. Aj preto, aby upozornili ľudí na to, o aký vážny problém ide. „Je to dôvod, pre ktorý vítame opätovné otvorenie tejto lôžkovej časti s nadšením a chceme ju podporovať,“ hovorí Robert Filipko.
Patrí k prvým pacientom oddelenia a už dvadsať rokov je „čistý.“ V súčasnosti organizuje aj stretnutia bývalých pacientov, z ktorých mnohí prešli ťažkými životnými skúškami.
Pred rokom 1995, keď nastúpil na liečbu, mal kvôli hracím automatom dlžoby 300 tisíc korún. Platy boli v tom čase výrazne nižšie ako dnes a dlžná suma tak predstavovala doslova likvidačnú čiastku. Problémy ho viedli až k pokusu o samovraždu.
Našťastie, po absolvovanej liečbe ho rodina neopustila, čo považuje za mimoriadne dôležité. „Tých dvadsať čistých rokov naozaj stálo za to. Ďakujem za ne hlavne odborníkom, ktorí stoja za mojou liečbou. Aj preto by som dnes chcel pomáhať ľuďom, ktorí majú rovnaký problém, ako kedysi ja.“
Poslednú šancu videl v kolesách vlaku
Michalovi Morávkovi zas zostala zo štyroch končatín iba jedna. Tri mu museli amputovať po tom, čo ho pri pokuse o samovraždu odhodil do diaľky prichádzajúci vlak. Našťastie, pravú ruku lekári zachránili.
„Bol som pokerový hráč a tejto zhubnej vášni som prepadol krátko po vojenčine. Vyhral jeden kamarát, potom druhý, tak som to skúsil aj ja. Po roku som bol absolútne závislý od hry,“ spomína si.
Trvalo to viac ako štyri roky, počas ktorých prišiel o všetko. Vyčísliť sumu presne nevie, ale prehral asi toľko, koľko by stál pekný dom. Rodina ho v tom čase vydedila, na čo však dnes myslí paradoxne s vďakou. Pripravil by ich o posledné, lebo hráčska vášeň si už s ním robila, čo chcela.
Presťahoval sa k priateľke a jej rodičia ho prijali, Rýchlo však zistili, že má vážny problém. Keď priateľka čakala dieťa, chcel s hraním prestať. Pomoc psychiatra však odmietal. „Ja predsa nie som blázon,“ hovoril si. Nezvládal to a aj z tejto rodiny ho vyhodili. Dva týždne žil ako bezdomovec.
Jediné vyslobodenie videl pod kolesami vlaku. Prežil, no s celoživotnými následkami. „Žiť som nechcel ani v nemocnici, vytrhával som si hadičky, “ hovorí.
Po liečbe v nemocnici nastúpil v roku 2003 na oddelenie psychiatrie v Banskej Bystrici. Tu dostal šancu začať nanovo a vydržalo to osem rokov. V roku 2011 však prišla recidíva.
„Opäť som prehral všetko, čo sa mi podarilo usporiť,“ dodal.
Keďže v tom čase už boli lôžka pre patologických hráčov v nemocnici zrušené, liečil sa v Pezinku. Odvtedy je čistý a verí, že vďaka podpore priateľov a rodiny sa mu podarí zvíťaziť nad závislosťou úplne.
Michal Morávek je čistý už štvrtý rok
Robert Filipko podstúpil liečbu už v roku 1995
Primár Ludvík Nábělek a riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
