BANSKÁ BYSTRICA. S príchodom mája sa spájalo v minulosti množstvo pekných ľudových zvykov. Naši predkovia napríklad oddávna verili, že všetko živé, čo prišlo na svet v máji, sa malo zdarne vyvíjať. Verilo sa tiež, že deti narodené v tomto mesiaci mali byť šťastné. Na druhej strane sa ale tradovalo, že ľudia narodení v máji majú skôr ošedivieť.
Postavený máj pod oblokom dievčiny mal od začiatku diferencovaný význam. Mládenci stavali máj zvyčajne tým dievčatám, ktoré si chceli vziať za ženy. Ale neskôr stavali mládenci máj ako dar všetkým dospelým dievčatám.
Najprv stavali máj, neskôr išli za družbov
Rozsiahle lesy na Kysuciach, či Orave dávali mládencom možnosť obstarať si jedľu, alebo smrek. Pri tejto príležitosti vravieval neraz otec svojmu synovi: „Synu môj, keď sa už chystáš stavať máj, postav ho len súcej a tvojmu srdcu milej dievke.“
Mať zas radila svojej dcére: „Dievka moja, na vydaj ti treba pomýšľať. Keď ti máj postavil súci mládenec, to akoby ti hovoril, že si ťa chce vziať za ženu a to si váž.“
Bývalo voľakedy aj nepísaným zákonom, že družina mládencov, ktorí pomáhali pri stavaní májov, išla neskôr aj za družbov. Keď vo dvore dievky stál máj, táto už mohla chodiť do kostola so svojim nastávajúcim.
V Telgárte na Horehroní sa chlapci takto pripravujú na sadenie májov
FOTO: VOJTECH MAJLING
Bez klebiet sa to neobišlo
No neboli by to dedinské klebetnice, keby aj teraz nechceli mať posledné slovo. Podľa postavených májov vedeli predpovedať, koľko bude v dedine svadieb.
V niektorých dedinách na Liptove, či Horehroní niektorých dedinách stavali hneď dva stromy. Brezu i smrek. Ak sa dievčaťu máj páčil, poslala mládencovi pierko z rozmarínu, ruty, či klinčekov.
Znak súhlasu zo strany mládencových rodičov bola stuha vo vlasoch, ktorú mať kúpila dievčaťu na najbližšom jarmoku. Ale aj tu mali svojské slovo miestne klebetnice. Hľadali príležitosti, ako dievku či mládenca zosmiešniť.
Ak stál v záhradke dievčaťa vysoký máj, hneď hovorili:“ Veľké drevo veľkému drevu máj zasadilo.“ Neraz sa stalo, že podľa mája vedeli miestne klebetnice vyveštiť mladým aj budúcnosť.
Stromček s roztrhanými krpcami
Nahnutý máj mal znamenať stratu ženícha, či chorobu nevesty. Ale zle zvykli pochodiť aj takéto dedinské klebetnice, veď aj trpezlivosť mládencov mala svoje medze. Kým klebetnice v noci snívali, alebo vymýšľali v teple postelí ďalšie prieky, mládenci nespali. Ráno sa takéto ženy, ale niekedy aj namyslené dedinské dievky nešli vynačudovať, čo našli pod oknom. Stál tam opŕchnutý smrečok, obvešaný starými handrami, či roztrhanými krpcami.
Za máje niekde aj vyberali
Po našich dedinách býval aj taký zvyk, že na druhý deň chodili skupinky mládencov. Tak ako máje stavali, tak chodili aj za máje vyberať. Tvrdili, že si „kelčikov – dlhov“ narobili.
Vyberanie za máje v obci Poniky
FOTO: VOJTECH MAJLING
Veselá chasa, ktorá prišla do domu, dievku a matku vytancovala a pri odchode nezabudli celú rodinu pozvať na zábavu.
Pri svojich cestách po slovenských dedinách som sa dozvedel, že na mnohých dedinách chodia mládenci po týždni – dvoch máje rúcať. Po dedine chodí veselý sprievod mládencov, neraz v maskách a s nimi muzika. No skôr ako máj zotnú, treba z jeho vrška sňať veniec a fľašku. No hladko obielený máj, pekne vysoký, bol ťažkou prekážkou, ale vždy sa našiel ten najlepší. Smutná bola dievka, ak sa to žiadnemu mládencovi nepodarilo, lebo verila, že tam hore zostal jej svadobný veniec a ona sa nevydá. Ale pekné a pracovité dievča sa báť nemuselo. Vždy sa pre ňu našlo dosť pytačov.
VOJTECH MAJLING (autor je folklorista a zberateľ ľudových zvykov z Banskej Bystrice)
Autor: Vojtech Majling
