BANSKÁ BYSTRICA. V predvečer ukončenia druhej svetovej vojny patrí počas celého dnešného dňa areál Múzea SNP v Banskej Bystrici návštevníkom zdarma.
Múzeum má popri výročí ukončenia vojny ďalší dôvod na oslavu – založili ho 8. mája 1955. Pôvodne nesídlilo v dnešnej architektonickej dominante, ale v jednej z historických budov v centre mesta.
"Vekom múzea sa pomaly blížime k dôchodku, ale nie je to čas na oddych. Práve naopak, areál múzea sa snažíme zatraktívniť a prinášať návštevníkom stále nové informácie o dôležitej etape našich dejín,“ hovorí riaditeľ múzea Stanislav Mičev.
Súčasťou dnešných osláv je aj otvorenie exteriérovej výstavy priamo v Skanzene ťažkej bojovej techniky. „Umiestnili sme sem nové výstavné prvky, ktoré zoznamujú návštevníkov s budovaním múzea, najvýznamnejšími zbierkovými predmetmi, ale aj osobnosťami, ktoré sa stali tvárou múzea,“ doplnil riaditeľ.
Keďže v skanzene pribudli v posledných dňoch aj dva originálne vozne pancierového vlaku Štefánik a tiež dva vozne z obdobia holokaustu, v ktorých prevážali ľudí do koncentračných táborov, záujem návštevníkov je veľký. O dynamické ukážky sa starajú členovia Klubu vojenskej histórie zo Zvolena.
FOTO: KVETA FAJČÍKOVÁ
Architektonická dominanta a vybielený Dubček
Jednou z prelomových etáp histórie Múzea SNP bola nepochybne stavba Pamätníka, ktorý sa stal architektonickou dominantou mesta a je dielom popredného architekta Dušana Kuzmu. Súťaž na projekt Pamätníka vypísali v roku 1959 a zúčastnilo sa ho 9 architektov.
V rokoch 1962 – 64 vypracoval návrh dnešného objektu architekt Dušan Kuzma a a hneď v tom istom roku položili základný kameň stavby. Poklepať ho prišiel Alexander Dubček.
„Menej sa už vie o tom, že aj dokončený Pamätník otváral v roku 1969 Alexander Dubček. V nasledujúcich rokoch sa však na fotodokumentácii z tejto udalosti zachovala iba jeho ruka zo strihania pásky ,“ hovorí riaditeľ.
Vtedajšia politická garnitúra si nemohla dovoliť, aby Dubček, jeden zo symbolov augusta 1968 kazil vtedajšiu líniu múzea. Otvorenie pamätníka v roku 1969 bolo aj jedným z jeho posledných verejných vystúpení na Slovensku.
Dubček nielen poklopal základný kameň, no v roku 1969 novú architektonickú dominantu aj otvoril. Na dobových dokumentoch sa však zachovala iba jeho ruka, ktorá strihá pásku
FOTO: KVETA FAJČÍKOVÁ
Puška, ktorá vrástla do stromu, aj odznak Za ťaženie proti ZSSR
Exteriérová výstava predstavuje na fotodokumentoch aj najznámejšie a najobľúbenejšie exponáty múzea. Je to napríklad vojenský kufor slobodníka Jozefa Švantnera z Čierneho Balogu, v ktorom sú okrem výložiek čatára Slovenskej armády, aj ústna harmonika, ukrajinský spevník, či odznak Za ťaženie proti ZSSR.
Raritou je tiež puška vrastená do kmeňa stromu, s ktorou sa spája zaujímavý príbeh. Počas bojov v okolí Nižnej Boce zranili pri prestrelke neznámeho povstaleckého vojaka. Keď ho prenášali na ošetrovňu, položili jeho pušku medzi kmene stromu. Zabudlo sa na ňu a v roku 1973, keď ju náhodne našiel poľovník, bola už úplne vrastená do stromu.
Pracovníci múzea kmeň s puškou ošetrili a zakonzervovali.
K unikátnym zbierkovým predmetom patrí aj topánka a falošná minca výsadkára Jozefa Gabčíka, ktoré mali tajný priestor na ukrytie mikrofilmu. Gabčík bol účastníkom operácie Anthropoid - atentátu na Ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
Puška, ktorá zarástla do stromu
Jozef Švantner a hneď pri ňom Pamätný odznak za ťaženie proti ZSSR
Program na celý deň
Deň víťazstva v múzeu bude pokračovať aj počas popoludňajších hodín, vyvrcholí koncertom v Záhrade Chavivy Reikovej, vojnovej hrdinky židovského pôvodu, ktorú popravili na jeseň 1944 v protitankových zákopoch v Banskej Bystrici – Kremničke.
Autor: eta
