BANSKÁ BYSTRICA. Pred pár dňami dokonali bagre svoje ničivé dielo na kine Urpín, namiesto ktorého postaví súkromník parkovací dom. S kinom Urpín odišla aj časť histórie nášho mesta.
Mnohí obyvatelia ostali jeho búraním zaskočení, s kinom Urpín spájali často svoju mladosť, prvé lásky a nezabudnuteľné filmové zážitky. Kino, ktoré postavili v 60. rokoch 20. storočia, malo podľa odborníkov vynikajúcu akustiku a na svoju dobu bolo veľmi moderné. Postupne nahradilo zaniknuté kiná Praha a Partizán, ktoré stáli pri Malej stanici.
Z kamenných kín tak ostalo stáť iba kino Hviezda, ktoré je však tiež v súkromných rukách a nádej, že by sa tam raz mohlo vrátiť v starej podobe premietanie filmov, je prakticky nulová.
Historička architektúry Klára Kubičková označila búranie kina Urpín za „hriech na meste a jeho obyvateľoch“. Podľa nej sa už nedajú napraviť chyby z minulosti, keď sa mesto rozhodlo kina spoločne s ďalším mestským majetkom zbaviť.
Stalo sa to v roku 2007 za primátora Ivana Saktora, medzi niektorými poslancami si decembrové rokovanie zastupiteľstva vtedy vyslúžilo označenie Čierny utorok. Pre kino však predsa len svitla ešte jedna nádej v roku 2012, kedy bývalý majiteľ nepochodil s novým projektom a ponúkol kino na odkúpenie späť mestu.
Hoci o tejto možnosti rokovalo aj zastupiteľstvo a o kino bol záujem zo strany PKO, ani vtedajšie vedenie túto možnosť kvôli finančnej náročnosti nevyužilo.
Dokážu multiplexy nahradiť kamenné kiná?
Šéf 50 – ročného Filmového klubu v Banskej Bystrici Ivan Polóny, ktorý nedávno za klub prebral aj Cenu mesta Banská Bystrica tiež hovorí, že atmosféra kamenného kina a multiplexu sa porovnať nedá. „Ľudia si dobrý film nájdu aj v multiplexe, ale tá atmosféra je iná, výrazne komerčnejšia,“ dodal s tým, že aj Filmový klub, ktorý bol vždy alternatívou voči oficiálnej distribúcii si našťastie našiel svoju domovskú scénu v priestoroch kina v Múzeu SNP.
Stará dobrá Praha
Zrejme iba postarší Banskobystričania si dodnes dokážu vybaviť atmosféru dnes už neexistujúcich kín Praha a Partizán, ktoré stáli v areáli parných a vaňových kúpeľov blízko Malej stanice.
„Pre mňa je to možno aj sentimentálna spomienka, ale obe tieto kiná sa mi spájali s prvou láskou,“ spomína si Banskobystričan Milan Valašťan.
Aj u Otta Štroffeka vyvoláva spomienka na tieto dve kiná príjemné pocity. „Televízory v tom čase ľudia nemali a tak bola návštevnosť kín vysoká,“ hovorí.
Mnohí obyvatelia spájali ich návštevu aj s parnými kúpeľmi, keďže v tom čase neboli domáce kúpeľne zďaleka samozrejmosťou pre každého obyvatelia. Neraz navštívili najprv kúpele, potom kino a ak bolo pekné počasie, tak aj večerné tancovanie na Urpíne.
„V tom čase nebola informovanosť o aktuálnom dianí taká vysoká ako dnes. Novín sa nečítalo až tak veľa a tak informácie v tomto čase nahrádzal Žurnál v kine. Tene premietali pred každým filmom, „ hovorí s tým, že vstupné do kín nebývalo vysoké a tak si mohli jeho návštevu dovoliť aj tí chudobnejší.
Rád však neskôr navštevoval aj kino Urpín. „Bolo to na tú dobu moderné kino, vybavené vynikajúcou akustikou a premietali tu aj širokometrážne filmy. Je ho veľká škoda,“ hovorí.
Areál parných a vaňových kúpeľov asanovali v dvoch vlnách - v 50. a 70. rokoch minulého storočia. Tak sa skončila aj slávna éra dvoch banskobystrických kín.
Areál parných a vaňových kúpeľov
FOTO: archív
