Najzaujímavejšie archeologické nálezy z Banskej Bystrice a okolia za posledných dvadsať rokov výskumu prezentuje výstava Korene mesta pod zemou ukryté.
BANSKÁ BYSTRICA. Kamenný náhrobok z Radvane, ktorý niekto úmyselne rozbil. Stále sú na ňom viditeľné stopy po zbíjačke. Na výstave Korene mesta pod zemou ukryté, ktorú pred pár dňami otvorili v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici, má pôsobiť ako memento, venované všetkým zničeným archeologickým pamiatkam.
Rozbitý náhrobok z Radvane ako memento
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Našťastie, pod zemnou sa uchovalo aj množstvo cenných nálezov, ktoré sú dnes dokladom toho, ako žili v Banskej Bystrici naši predkovia už od obdobia praveku.
Archeológ Martin Kvietok
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Autor výstavy, archeológ Martin Kvietok hovorí, že návštevníci výstavy sa oboznámia s históriou mesta a jeho okolia prostredníctvom nálezov, dokladujúcich počiatky ťažby medi, ktorá je pre náš kraj typickou surovinou. Oboznámia sa tiež s kultúrou civilizácie doby bronzovej a železnej a dozvedia sa viac aj o Keltoch a ich živote na Pohroní. Veľký dôraz však kladie výstava aj na nálezy z obdobia stredoveku.
„V prvej výstavnej miestnosti sa návštevníci zoznámia s prácou archeológov a predstavíme im aj významných archeológov, ktorí v múzeu pracovali,“ dodal Martin Kvietok. Príťažlivou formou sa zoznámia aj s tým, aké nástroje používa archeológ pri výskume , či aká je náplň konzervátorov v múzeu.
Prostredníctvom videoreportáže sa môžu vrátiť aj do rokov 1996 – 97, kedy sa v areáli Mestského hradu realizoval výskum pod vedením Marty Mácelovej a Petra Ušiaka.
Až do doby kamennej
V druhej miestnosti sa už prostredníctvom najzaujímavejších nálezov dostanete do časovej špirály, ktorá vás prevedie od doby kamennej až do stredoveku.
Z najstarších nálezov je tu keramika a štiepaná industria, ktorú našli pri výskume na Moskovskej ulici. Sú tu však aj nálezy kamenných mlatov zo Španej Doliny a z lokality Kremenia.
Prechodný stupeň na ceste od používania kameňa ku kovu predstavujú napríklad vzorky rudy zo Starohorskej oblasti.
K unikátnym nálezom patrí sekerka s krížovým ostrím, ktorú archeológovia datujú do roku 3 800 pred Kristom. „Z materiálového hľadiska sa jedná o výrobok s obsahom približne 98 percent medi. Je to pomerne mäkký materiál, takže si vieme dosť ťažko predstaviť, ako sa s ňou dalo pracovať.“
Sekerka s krížovým ostrím prežila tisícky rokov
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Neskorú dobu bronzovú dokumentujú aj nálezy zo Zvolena – Podborovej, kde sa podarilo preskúmať sídliskový objekt.
Na jednej z mazaníc sa dokonca podarilo objaviť kresbu. Mohla ju pri hre nakresliť detská ruka, čo je podľa archeológa príkladom zaujímavého preklenutia tisícročí so súčasnosťou.
Keramika z Ostrého vrchu a ovčiarske nožnice Keltov
Okolie Banskej Bystrice bolo v minulosti charakteristické aj osídlením vyšších polôh a nachádzalo sa tu niekoľko hradísk.
Počas výskumu na Ostrom vrchu sa napríklad našla keramika, pre ktorú bolo príznačné zrnité zloženie. Vyrábala sa z málo preplaveného materiálu, ktorý bol v tejto nadmorskej výške najdostupnejší.
Z obdobia staršej a mladšej doby železnej sú tu sústredené viaceré zaujímavé artefakty – radlica, kosáky, či dokonca ovčiarske nožnice. „Tento nález je zaujímavý už z toho pohľadu, že ovčiarstvo historickej spájame predovšetkým s valašskou kolonizáciou – teda zo 16. a 17. storočia nášho letopočtu. Práve tieto nálezy sú však dokladom, že ovčiarstvu sa venovali už Kelti,“ dodáva archeológ.
K cenným exponátom patria aj ovčiarske nožnice, ktoré používali Kelti
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
K veľmi cenným nálezov patria aj strieborné keltské mince a dvojramenné vážky na drahé kovy z hradiska z Priechodu a kolekcia spôn a železných nástrojov z Ponickej Huty.
Rekonštrukcia keltskej keramiky, vyrobenej na kruhu.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Ako žilo stredoveké mesto
Mnohé cenné nálezy z obdobia stredoveku zas dokladujú, ako žili predkovia niekoľko storočí pred nami. Je tu napríklad súbor mincí, ktoré sa našli na Dolnej ulici, ale tiež pracka, knižné kovanie, či roľnička.
Odpadová jama v centre mesta zas dokonale zakonzervovala kachlice, stredovekú keramiku, či zvieracie kosti.
Miniatúrnu detskú obuv zakonzervoval decht
K unikátom patrí kolekcia koženej obuvi z 15. storočia, ktorú získal archeológ Peter Ušiak pri vykopávkach v areáli Barbakanu v roku 1997. Nachádzala sa tam aj dechtová priekopa, ktorá kožu dobre zakonzervovala. V opačnom prípade by sa bola obuv dávno rozpadla. Nachádza sa tu aj niekoľko kusov drobných detských topánok. „Vďaka Petrovi Ušiakovi, ktorý zohnal aj prostriedky na záchranu kolekcie, sa ju podarilo uchovať vo veľmi dobrom stave,“ doplnil.
Obuvnícky cech patril medzi najstaršie v meste a mal v správe aj jednu z bášt mestského opevnenia.
Unikátna kolekcia. Detské topánočky (vpravo) pôsobia veľmi krehko.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Prečo sa bystrické domy „červenali?“
Život na horách v okolí mesta bol v období stredoveku spojený predovšetkým s ťažbou kovov a dreva. Malachovská dolina bola napríklad známa ťažbou ortuti, ktorú získavali v špeciálnych nádobách – retortách. Okrem nej sa v Malachovskej foline a na Králikoch ťažil reálgár a auripigmet s červeným zafarbením, ktoré sa v minulosti vyvážali do celej Európy. Získavali sa z nich farbivá predovšetkým červenej farby. Ti sa mohli používať pri výzdobe fasád meštianskych domov. Sú dokladom toho, prečo mali mnohé banskobystrické domy červené zafarbenie.
Umenie a minulosť
Spestrením výstavy aj umelecká predstava umelcov o našej minulosti.
Je to napríklad zbierka obrazov akademického maliara Štefana Beličku, na ktorých zvečnil svoju predstavu o pravekých sídliskách. Lucia Klinerová sa zas predstavuje sériou ručne vyrobených šperkov, inšpirovaných krojom z mladšej doby bronzovej. Trojicu umelcov uzatvára akademický sochár Štefan Mlích, ktorý výstavu okrášlil kópiami keltskej keramiky.
