BANSKÁ BYSTRICA. Aj vy ste sa už stretli na webe, či v niektorej publikácii s informáciou, že Urpín je vyhasnutá sopka? Zrejme nie ste jediný. Táto informácia sa v priebehu rokov objavila vo viacerých informačných kanáloch, či publikáciách. Zrejme sa preberala automaticky a uverili tomu možno aj niektorí obyvatelia.
Zmiatla dokonca aj autorov staršej skladačky Znovuobjavené pamätihodnosti Banskej Bystrice, ktorú pred niekoľkými rokmi vydalo mesto Banská Bystrica spoločne s Informačným centrom. Aj tu sa nachádza informácia, že v prípade Urpína ide o vyhasnutú sopku. Hovorkyňa primátora Zdenka Sekerešová konštatovala, že v novšom vydaní o pamätihodnostiach mesta sa už takáto informácia nenachádza. „Aj v prípade, že by sa pripravovala dotlač publikácie, určite dáme na túto problematiku pozor a upozorníme aj autorov, aby sa tejto chybe vyvarovali, “ doplnila. Aj podľa nej sa zrejme informácia prebrala z niektorého zo starších zdrojov automaticky aj s touto chybou.
Aj Banskobystričan Peter sa už stretol na webe s informáciou, že ide o vyhasnutú sopku. „ Vygooglil som to pri nejakej informácii o Urpíne. Celkom sa mi to nezdalo, lebo sopečný pôvod majú skôr Kremnické vrchy, ktoré lemujú Banskú Bystricu z druhej strany. Nikdy som sa však nad tým hlbšie nezamýšľal, lebo niektoré veci človek zatriedi akosi automaticky,“ hovorí. ˇ
Aký pôvod má Urpín?
Vedúci odboru geológie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Ľubomír Hraško hovorí, že Urpín nikdy sopkou nebol. Vrch je podľa neho tvorený vápenatými sedimentami jursko – spodnokriedového veku, ktoré vznikali v moriach, keď naše územie bolo vzhľadom na polohu pólov niekde v tropickom pásme a postupne pohybom kontinentálnych dosiek priputovalo až do dnešného umiestnenia. Urpín je tvorený tektonickou doskou, ktorá patrí ku fatriku (resp. krížňanskej tektonickej jednotke), na ktorú sú z juhu nasunuté o niečo staršie (strednotriasové) dolomity, patriace vyššej tektonickej jednotke (hroniku).
Nikdy nechrlil, no je náš
Hoci niekomu by sa mohlo že vďaka sopečnému pôvodu by mohol byť Urpín opäť o niečo zaujímavejší, jeho história je taká bohatá, že to vlastne ani nepotrebuje. Vrch, ktorý má iba niečo cez 500 metrov, je jednou z prírodných dominánt mesta aj vďaka svojej polohe v bezprostrednej blízkosti mesta.
V 16. storočí tu postavili vartovku ako súčasť protitureckého obranného systému, neskôr ju prestavali na vyhliadkovú vežu. V súčasnosti tu stojí hvezdáreň. K najcennejším sakrálnym stavbám patrí nielen baroková kalvária, ale aj neskorobaroková kaplnka pri Malej stanici. Na jej záchranu v súčasnosti cirkev, ako vlastník, vypísala verejnú zbierku.
Zaujímavosťou je nepochybne aj to, že do srdca Urpína vyrazili za socializmu protiatómový kryt. Krátko po roku 1989 sa v nevyužitom kryte krátky čas konali diskotéky.
Malo to svoju výhodu, zvnútra hory neprenikol von ani najmenší hluk. Zábavychtivá a často aj mierne podgurážená mládež však robila neporiadok v jeho okolí, a tak diskotéky neskôr zatrhli. Dnes kryt opäť slúži výhradne pre potreby civilnej ochrany.
