Posledný test dopadol veľmi dobre. Špeciálne upravené kontajnery by časom mali nájsť miesto nielen vo Vysokých, či Nízkych Tatrách, ale všade tam, kde sa v minulosti objavil problém s kontajnerovými medveďmi.
BANSKÁ BYSTRICA. Jednou z top osobností festivalu Ekotopfilm/Envirofilm , ktorý sa v uplynulých dňoch konal v Banskej Bystrici a Bratislave, bol aj americký ranger so slovenskými koreňmi Gregg Losinski.
Medzi milovníkmi nedotknutej prírody sa evidentne cítil veľmi dobre, hoci krajinu svojich predkov po prvý krát navštívil až pred piatimi rokmi. Dôvody mal hneď dva. Odovzdať slovenským ochranárom poznatky o tom, ako by malo vyzerať bezproblémové spolužitie ľudí a medveďov a zistiť čo najviac o svojich predkoch. A to, čo zistil, ho nepochybne potešilo.
S koreňmi aj na Horehroní
„Pôvodne som si myslel, že naše korene siahajú iba do Poľska. No bol som veľmi rád, že ich mám aj na Slovensku a to dokonca v jeho najkrajších častiach. V Pohorelej na Horehroní a v Štrbe pod Tatrami,“ vyznal sa.
Jeho praprastarý otec Jozef Pletenik – Vysokohorský, bol známy básnik a národovec, ktorý miloval Vysoké Tatry. Slovensko bol nútený opustiť po tom, čo na Gerlachovskom štíte vyhodil do povetria sochu Františka Josefa. Mimochodom, náš najvyšší štít si politickej propagandy aj pomenovaní užil v histórii neúrekom. V čase Rakúsko – Uhorska ho nazývali aj Štítom Františka Jozefa a v roku 1949 ho zas pre zmenu na šesť roko premenovali na Stalinov štít. Ešte, že s nástupom Chruščova k moci sa rýchlo začala prehodnocovať éra stalinského temna a Gerlach sa stal opäť Gerlachom.
Americký ranger so slovenskými koreňmi na Ekotopfilme/Envirofilme v Banskej Bytrici.
FOTO SME: JÁN KROŠLÁK
Kontajner natretý medom a naplnený hnijúcim mäsom bol lákadlom
Počas prvej návštevy Slovenska sa Gregg Losinski dozvedel o probléme viacerých slovenských horských lokalít, kde medvede navštevujú kontajnery. Keďže mal s touto témou bohaté skúsenosti, ponúkol pomocnú ruku. Dnes sa spolupráca medzi Slovak Wildlife Society, americkou Interagency Grizzly Bear Commitee a niekoľkými slovenskými ochranármi pretavili do konkrétnych projektov.
Jedným z nich je aj systém prispôsobenia kontajnerov na odpad tak, aby sa ani silný medvedí jedinec do vnútra nedostal.
Gregg, ktorý pôsobí ako ranger v americkom štáte Idaho, mal už z predošlého projektu, v ktorom sa americkí odborníci pokúšali o bezproblémový návrat medveďa grizzly do Yelowstonského národného parku, s touto témou dostatok skúseností.
Kontajnery na dovolenke
A tak postupne putovali dva slovenské kontajnery s odstupom niekoľkých mesiacov do špeciálneho centra Grizzly& Wolf Discovery Center. Prvý pokus približne pred dvoma rokmi ešte ukázal niektoré slabiny navrhnutých mechanizmov, no pokus zo začiatku mája tohto roka už dopadol nad očakávania. Špeciálny mechanizmus pre slovenské kontajnery navrhol kanadský partner, ktorý sa špecializuje práve na túto oblasť.
A skúška odolnosti stála za to. Gregg hovorí, že kontajner najprv naplnili zhnitým mäsom, ktoré udrelo do nozdier medveďov a natreli ho zvrchu medom. Potom na ňom testovali rôzne medvede, odlišné veľkosťou i silou. Bol medzi nimi takmer 300 – kilový grizzly, či ozrutný medveď kodiak.
Pri prvom pokuse síce medveď pokrivil veko a odtrhol tesniaci pás, no do vnútra sa nedostal. Po ďalších vylepšeniach sa mu už nepodarilo strhnúť ani tesniaci pás, pričom do tohto pokusu zapojili aj aljašského medveďa hnedého, ktorý je približne dvakrát taký veľký ako naše medvede.
K vylepšeniam patril napríklad silný ochranný pás z gumy, ktorý je zvrchu ešte chránený nedobytným kovovým pásom. Súčasťou je aj istenie a špeciálna zámka, ku ktorej okrem bežných kľúčov existuje aj univerzálny – pre pracovníkov, ktorí vyberajú kontajnery.
„Takýto kontajner získa pečiatku, že prešiel testom odolnosti voči medveďom,“ hovorí Gregg s tým, že hlavným cieľom je vďaka tomuto relatívne lacnému a čo sa týka výroby aj nenáročnému riešeniu udržať medvede ďaleko od kontajnerov a minimalizovať tak ich pobyt v blízkosti ľudských obydlí. Takéto medvede totiž môžu byť nebezepčné nielen pre ľudí, ale aj pre seba. Jedlo z kontajnerov totiž môže poriadne preskúšať ich trávenie.
Gregg v bystrickej Europe názorne vysvetľuje, ako test pripravili
FOTO SME: JÁN KROŠLÁK
Na zdravie s pivom Hnedý medveď
Gregg sa snaží Slovensko v Amerike propagovať netradičným spôsobom. Napríklad aj cez kofolu, ktorá vraj veľmi chutí každému, kto je odchovaný na Coca - Cole. Mimochodom, ranger si dáva vyrobiť aj špeciálne etikety na tmavé pivo s názvom Hnedý medveď. A ako bolo vidieť aj na prezentácii, jednému z medveďov tento nápoj veľmi chutil. „Vo voľnej prírode to však neskúšajte,“ usmeje sa s tým, že aj v Amerike sa stalo viacero prípadov, keď ľudia porušili prírodné zákonitosti. Vybrali sa napríklad do blízkosti medveďov odfotiť medvedie mláďa a doplatili na to životom.
Lanovka v národnom parku? Nežartujte!
Dobrovoľný strážca prírody Jaroslav Slašťan spolupracuje s Greggom na rôznych projektoch už tretí rok a veľa sa od neho naučil. Nielen v tom, ako bezproblémovo riešiť spolužitie s medveďmi. „Verím, že sa podarí projekt nedobytných kontajnerov presadiť v praxi, lebo by to bol veľký prínos hlavne pre oblasti, kde problém s takýmito medveďmi zaznamenali,“ dodal.
Najviac sa však od neho naučil o tom, ako by mal fungovať národný park. Keby sme sa v tomto smere držali amerických zásad, zrejme by sme na Slovensku ani žiaden národný park nemali. „Malo by ísť o bezzásahové územie bez hospodárenia, či výkonu poľovníctva,“ dodal s tým, že napríklad naše lanovky v národných parkoch budia za morom úsmev.
Výskum DNA medveďov prezradí veľa
Jaroslav Slašťan hovorí, že s Greggom konzultuje aj mnohé otázky okolo ojedinelého výskumu DNA medveďov na Slovensku. Získali okolo 3 tisíc vzoriek medvedieho trusu a profesor Ladislav Paule z Technickej univerzity vo Zvolene štúdiu momentálne vyhodnocuje. Mal by to byť najrozsiahlejší a najpresnejší výskum o populácii medveďov, aký sa u nás doteraz robil.
„Výskum by mal dať komplexný pohľad na to, koľko medveďov žije na Slovensku. To však nie je najdôležitejšie. Podstatnejšie bude pre odborníkov stanovenie hustoty populácie medveďov a ich rozmiestnenie,“ doplnil Jaroslav Slašťan.
Doterajšie metódy sčítavania totiž neboli najpresnejšie, pretože nedokázali spoľahlivo vylúčiť zarátanie toho istého jedinca viackrát. Tentoraz ide o celoplošný výskum, na ktorom sa podieľajú ochranári, poľovníci a lesníci.
