Futbalová Dukla Banská Bystrica oslavuje pondelok 50. výročie vzniku (1965 – 2015), no pripomínať si ho bude skôr v smútočnej atmosfére.
Mužstvo totiž po dvanástich rokoch a jedenástich sezónach v rade opäť opúšťa najvyššiu súťaž, do ktorej nanovo vstúpilo v roku 2003.
Nikto nevie, čo bude
Situácia je o to vážnejšia, že FK Dukla sa borí s dlhmi a nie je jasné, či vôbec získa licenciu na druhú ligu. „Nevieme vôbec, čo bude. Nám trénerom, vrátane mňa, sa skončila v nedeľu zmluva, no budem rád, ak Dukla prežije a pôjde ďalej. Verím, že sú tu ľudia, ktorí to dokážu a nenechajú klub padnúť,“ vyjadril svoje obavy tréner Banskej Bystrice Štefan Rusnák, ktorý sa do poslednej chvíle snažil zachrániť mužstvo vo Fortuna lige, ale niekoľko remíz a iba jedna výhra na jar nestačili na túto takmer nereálnu métu.
„Dúfal som, že to môžeme dokázať. Každému sa môžem pozrieť do očí a budem pokojne spávať, pretože som sa snažil nad svoje možnosti i s mojimi kolegami robiť svoju robotu. Musí prísť radikálna zmena, lebo ak je niekde kríza, musíte veci meniť radikálne, ak chcete niečo naštartovať. Verím, že to nebude na jednom, či dvoch ľuďoch, tu už musia zabrať všetci, či sú to hráči, funkcionári, tréneri alebo fanúšikovia. Tým by som sa chcel tiež poďakovať, lebo málokedy sa stane, že keď mužstvo vypadne, tak prídu v takom hojnom počte a povzbudzujú až do samého konca. Je tu potenciál, aby sa klub naštartoval dobrým smerom,“ dodal Š. Rusnák.
Smutné chvíle prežívali po poslednom ligovom zápase s Ružomberkom (1:2) aj hráči. Kapitán Peter Boroš nezvládol rozhovory a po slovnom spojení „kopia sa vo mne emócie“ sa rozplakal a pobral do šatne.
Ťažko hľadal slová aj stopér banskobystrickej Dukly a zároveň najlepší strelec mužstva Patrik Vajda, ktorý pre trest nemohol na posledný duel sezóny nastúpiť a sledoval ho z tribúny. „Každý je naštvaný. Strávil som tu dvadsať rokov, čiže ťažko sa mi niečo hovorí, či odchádza. Už v zime to bolo na hrane, bol som preč, vrátil som sa, teraz je to ešte horšie. Nefunguje to tu , no treba sa k tomu postaviť a niečo spraviť. Uvidíme, čo povie majiteľ Kováčik, či vôbec bude klub fungovať a ako. Ťažko tu bude chcieť niekto zostať, ak to nepôjde dobrým smerom. Treba sa postaviť k tomu normálne, dať to na správnu koľaj, aby futbalová Dukla fungovala aj ďalej,“ hovorí zadák Vajda.
Smutné výročie
Tréner Štefan Rusnák prežil vo futbalovej Dukle, či už ako hráč alebo tréner, tridsať rokov. Ani on minulý týždeň po prehre so Žilinou nezvládol emócie a so slzami v očiach odišiel spred mikrofónov.
Teraz už hodnotil situáciu s chladnou hlavou: „V pondelok je 50 rokov futbalu v Banskej Bystrici. Mrzí teda človeka, čo sa stalo. Možno je to aj na niečo dobré, lebo ak by sme mali takto fungovať v prvej lige, tak by to všetko vypuklo neskôr. Nie som presvedčený, že ak by sme sa aj zachránili, či by sme v lige vôbec zostali. Asi by nás postihol rovnaký osud ako Košice. Treba si hovoriť veci priamo, na rovinu, neklamať si. Ak niečo nefunguje, treba to ľuďom povedať a buď to budú akceptovať a robiť, alebo prídu ďalší. Keď si však budeme klamať a niečo zahmlievať, tak to proste vybuchne a je jedno kedy, či teraz, o mesiac alebo o pol roka.“
Rokovania o budúcnosti
Do Banskej Bystrice dnes zavíta prezident SFZ Ján Kováčik, ktorého stále považujú hráči, tréneri, futbaloví funkcionári i mestskí poslanci aj za majiteľa futbalovej Dukly.
Za okrúhly stôl si sadne i banskobystrický primátor Ján Nosko a spolu s ďalšími predstaviteľmi mesta by mali rokovať nielen o budúcnosti klubu, ale aj o možnosti rekonštrukcie štadióna a prevedení ho do dlhodobého nájmu z armády na mesto. S týmto návrhom totiž Ján Kováčik na poslednom stretnutí s primátorom nesúhlasil.
