Chcete vedieť viac? Nenechajte si ujsť pripravovanú výstavu Sásová v obrazoch v Štátnej vedeckej knižnici. Jej súčasťou bude aj prezentácia publikácie s rovnakým názvom.
BANSKÁ BYSTRICA. Sásová v obrazoch. Taký je názov pripravovanej výstavy dobových fotografií obce Sásová a jej archeologických nálezov, ktorej súčasťou bude aj prezentácia publikácie s rovnakým názvom.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 16. júna v Átriu Štátnej vedeckej knižnice o 17.00, pričom samotnú výstavu si môžete prezrieť až do 11. júla. Autor publikácie a správca Dokumentačného centra Sásová Ján Kollár hovorí, že sa podarilo sústrediť reprezentatívny súbor dobových fotografií z rokov 1900 - 1965, ktoré ponúkajú atraktívny pohľad na život našich predkov v Sásovej.
Výstavu pripravuje Štátna vedecká knižnica, Dokumentačné centrum Sásová a Stredoslovenské múzeum.
Krstiť sa bude palicovou fazuľou
Ján Kollár hovorí, že publikáciu Sásová v obrazoch pokrstia v Štátnej vedeckej knižnici fazuľou krstní rodičia - riaditeľka knižnice Oľga Lauková a primátor Banskej Bystrice Ján Nosko. A prečo práve fazuľou, keď sa Sásová v minulosti na celom Slovensku preslávila svojimi pestovateľmi uhoriek?
„Pretože po sásovských uhorkách bola práve fazuľa druhým najpredávanejším produktom na zeleninových trhoch,“ vysvetľuje Ján Kollár.
Súčasťou výstavy budú popri dobových fotografiách aj trojrozmerné predmety z depozitu Stredoslovenského múzea. Ide predovšetkým o archeologické nálezy v lokality Hrádok blízko Sásovej.
Prezradia aj tajomstvo kamennej ošípanej z kostola
Na výstavu a prezentáciu knihy nadviaže pár dní na to – 20. júna „Stretnutie Sásovänov“ ( pýtate sa, prečo prehlasované ä? Obyvatelia Sásovej ho používali s obľubou aj tam, kde iní písali a).
Stretnutie sa uskutoční v priestoroch Základnej školy na Ďumbierskej. Prakticky počas celého dňa sa na nej môžete dozvedieť množstvo zaujímavých informácií o živote Sásovej a jej obyvateľoch.
Spomienkové stretnutie rodákov a priaznivcov Sásovej sa uskutoční pri príležitosti jubilea – 665. výročia vzniku Sásovej a 760. výročia založenia Banskej Bystrice. Ján Kollár však dodáva, že na tento rok pripadá aj 50. výročie posledného roku existencie samostatnej Sásovej.
Súčasťou „Stretnutia Sásovänov“ bude aj prednáška o histórii obce a archeologických nálezoch, návšteva kostola v Sásovej s výkladom, ale tiež hudobná produkcia, vystúpenie detského súboru Folklórik, či posedenie pri živej hudobnej produkcii Jána Boboka.
Mimochodom, historicky cenný Kostol sv. Antona a Pavla pustovníkov , ktorý je postavený v rovnakom štýle ako banskobystrická bazilika, ukrýva množstvo tajomstiev a zaujímavostí. . Je to nielen mimoriadne cenná socha sv. Sebastiána, ktorej autorstvo sa pripisuje Majstrovi Pavlovi z Levoče, ale napríklad aj kamenná plastika ošípanej. K tej sa viaže zaujímavá legenda. Podľa nej sedliakova ošípaná vyhrabala zo zeme hrniec peňazí. Vďačný sedliak dal za ne na mieste drevenej pustovne postaviť nový kamenný kostol.
Telocvičňa FRTJ u Surov (1940) Pre členov FRTJ bolo fyzické cvičenie veľkou zábavou a preto v zimných mesiacoch od r. 1923 až do r.1938 vykonávali cvičenia v malej telocvični u Surov,kde si cvičenci nosili sviečky i drevo na zakúrenie.Pri budovaní cvičiska vo Vrbine chodil pomôcť i Klement Gottwald (1921 – 1922) a na jednom kameni si čakanom vysekal iniciálky svojho mena KG (Gottwaldov kameň).
Fašiangovníci pri ľudovej škole na Dolnom konci v Sásovej (1932)
Stavba komunikácie Na Zábave v časti Veterník (1946)
Sásovský salaš v lokalite Viecha (1936)
Prvomájový alegorický voz s maketou kostiviarskeho viaduktu (1946)
Rezákove kone na jarnej orbe v Močare,v pozadí objekty roľníckeho družstva (1965)
Sásovské ženy v zime na sánkach (1937)
FOTO: ARCHÍV DCS
