Pri stavbe železničnej trate z Banskej Bystrice do Dolnej Štubne, ktorú stavali v rokoch 1936 – 1940 v náročnom horskom teréne, sa stalo viac ako 2 200 úrazov. Z toho bolo 492 ťažkých a 35 smrteľných.
DOLNÝ HARMANEC. V decembri 1940 odovzdali po štyroch rokoch náročných stavebných prác do užívania železničnú trať medzi Banskou Bystricou a Dolnou Štubňou. Bola to veľká sláva, ktorej sa však už nedožilo 35 staviteľov železnice. Niet sa čomu čudovať.
Pri ťažkých a nebezpečných prácach sa stalo viac ako 2 200 úrazov, z toho 492 ťažkých a 35 smrteľných. Práve na svojich mŕtvych priateľov si kolegovia zo stavby v tom istom roku spomenuli pekným spôsobom. V dnešnom Dolnom Harmanci im dali postaviť pamätník. Ten však v posledných rokoch chátral a nik sa k nemu nehlásil. Obec tvrdila, že nie je jej vlastníctvom. Za 75 rokov od postavenia neprešiel väčšou rekonštrukciou. Mená mŕtvych staviteľov na spodnej strane pamätníka sú už len veľmi ťažko čitateľné.
Miestny historik Michal Kiššimon sa s tým nezmieril a oslovil všetky možné inštitúcie, ktoré by mohli pri záchrane pamätníka pomôcť. Sám ho zvykol zatiaľ aspoň jednoduchým spôsobom očistiť od machu a iných nečistôt. Pamätník však potrebuje väčší reštaurátorský zásah.
„Zabúdať na vlastnú históriu je obrovské nešťastie, “ hovorí historik s tým, že stavitelia tu žili za tie štyri roky ako jedna veľká rodina. Boli to pritom masy ľudí. Napríklad v roku 1938, kedy práce na stavbe železnice vrcholili, ich tu zamestnávali viac ako 12 tisíc. Vzhľadom na malú dostupnosť a obývanosť územia tu postavili pre robotníkov viac ako 220 robotníckych domov.
Veci sa pohli dopredu
Aj vďaka iniciatíve Michala Kiššimona sa minulý týždeň stretli pri pamätníku odborníci, aby posúdili rozsah prác pri záchrane pamätníka a hľadali možnosti financovania záchrany. Včera sa už na záchrane pamätníka rozbehli prvé práce.
Ján Demanko z Klubu 179 -. Združenia priateľov železničnej trate Margecany – Banská Bystrica konštatoval, že využiť by chceli napríklad dve percentá z daní, hľadať však budú aj ďalšie možnosti financovania.
Vedúci traťového a tunelového obvodu Železníc SR prisľúbili pri obhliadke pomoc zamestnancov pri jednotlivých prácach.
Sochár Marek Mikloš zhodnotil stav pamätníka. Zatiaľ čo zachované časti bude nevyhnutné iba očistiť a zakonzervovať, viaceré nosné časti sú už v zlom stave a materiál, z ktorého je pamätník vyrobený, sa drobí.
„Niektoré časti bude preto potrebné dotvoriť,“ dodal s tým, že do telesa pamätníka by chceli umiestniť žulové tabule. Tie by obsahovali aj zoznam 35 obetí stavby železnice. Zakonzervovaný pamätník by mal vydržať minimálne ďalších dvadsať rokov, hoci tunajšia klíma je pomerne náročná a tiež sa podpísala na znehodnotení pamätníka. V doline je pomerne málo svetla a je vlhká.
Výnimočná stavba
Trať z Bystrice do Štubne je vedená po úbočiach pohoria Veľká Fatra a na jej trase postavili aj 22 tunelov.
Práve náročný horský terén kládol veľké prekážky pri výstavbe trate. Najdlhším tunelom nielen na trati, ale aj na Slovensku je Čremošniansky tunel, niekedy nazývaný aj Harmanecký s dĺžkou 4698 metrov.
V priebehu štyroch rokov sa podarilo postaviť náročnú horskú trať s 22 tunelmi , 112 mostmi a priepustmi. Z toho v štyroch prípadoch išlo o viadukty so železnými konštrukciami.
Otvorenie pamätníka
FOTO: archív M. Kiššimona
Niektoré časti pamätníka sú už výrazne narušené.
Sochár Marek Mikloš a historik Michal Kiššimon pri obhliadke
FOTO SME- JÁN KROŠLÁK
