BANSKÁ BYSTRICA. Banskobystričania majú od dnešného dňa až do 29. júna príležitosť vidieť výstavu o zabudnutom poklade mesta pod Urpínom Medenom hámri. Otvorili ju v priestoroch historickej Radnice v Banskej Bystrici a prezentuje výsledky desaťročného výskumu hodnôt a architektonických pozostatkov tejto časti mesta. Výstava zároveň odštartovala pokus o zápis tohto územia do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Podľa mestského poslanca, politológa a iniciátora výstavy Martina Klusa svojou unikátnosťou a cieľom môže zásadne zmeniť pozíciu Banskej Bystrice ako zamýšľaného centra cestovného ruchu. "Tešíme sa, že s touto iniciatívou sme našli pochopenie aj u primátora, ktorý prevzal záštitu nad podujatím a mesto v ňom vystupuje ako partner," uviedol Klus.
Ako priblížila jedna z kurátoriek výstavy Eva Kráľová z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, výskum objektov a ostatných súvisiacich súčastí areálu Medeného hámra nadväzoval na výskum realizovaný v Španej Doline. Zároveň sa overovali možnosti konzervácie zachovaných reliktov a ich nového využitia.
Medzníky Medeného hámra
Ambíciou výstavy je predstaviť najvýznamnejšie medzníky histórie areálu Medeného hámra a jeho zachované architektonicky a technicky hodnotné prvky i detaily, ako aj šesť architektonických vízií štúdií možného využitia jednotlivých budov areálu na nové funkcie.
Výstava naznačuje, ako novými architektonickými a prezentačnými prostriedkami oživiť "génius loci", a tak širokej verejnosti sprostredkovať význam tohto areálu, ktorý podľa odborníkov dosahuje medzinárodnú úroveň. Načrtáva tiež možnosti jeho ďalšieho využitia ako celku.
Do úvahy prichádza najmä funkcia vedecko-edukačného, respektíve kultúrno-spoločenského centra, ale aj priestoru verejného stravovania, prechodného bývania, podnikateľského inkubátora služieb, umeleckých remesiel alebo dizajnu, prípadne multifunkčného obchodného a expozičného centra komerčného charakteru.
"Výstava môže mať zásadný dosah na budúci rozvoj cestovného ruchu v meste Banská Bystrica, a to prostredníctvom jej zápisu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO," zdôraznil jeden z organizátorov podujatia Pavel Gender.
"Výstava je prvým krokom na dlhej ceste k tomuto cieľu, o ktorý sa môžeme pokúsiť spoločne s mestom Kremnica a jej mincovňou, prostredníctvom zápisu do skupiny Kultúrna krajina ako lokality dokumentujúce éru ranej industrializácie metalurgie medi v Európe," dodal Klus.
