BACÚCH. Píše sa rok 1935, kedy miestny učiteľ Muráni založil v Bacúchu folklórnu skupinu Bacúšan. Jej vznik sa datuje od prvého vystúpenia na národopisných slávnostiach v Sliači, kde sa predviedla s čepčením nevesty a získala druhé miesto.
Osemdesiat rokov uplynulo neuveriteľne rýchlo a napriek rôznym spoločenským krízam sa folklórna skupina na Horehroní dokázala udržať. Ľudia v tomto regióne si svoje tradície zachovávajú a sú právom na ne hrdí. Ako prezradila Soňa Bridišová, ktorá Bacúšan vedie spolu s manželom Slavomírom od roku 2009, skupina je zložená z troch častí, pričom pôvodný súbor seniorov funguje pod Jednotou dôchodcov, potom majú 20 detí, ktoré prijímajú už od troch rokov, a 25 dospelých.
Moraváci majú k Slovákom ešte bližšie
Na Horehroní funguje veľa kvalitných folklórnych skupín, no Bacúšan sa napriek silnej konkurencii môže za posledných šesť rokov pochváliť oceneniami v zlatom pásme, ktoré získal na prehliadke Nositelia tradícií za predvedenú choreografiu, raz dokonca postúpil na krajské kolo. „Ocenenia sme dostali od profesionálov, ktorí sa folklóru venujú desaťročia, takže si ho všetci veľmi vážime.“
Manželia Bridišovci sú folkloristi telom aj dušou. Soňa síce tvrdí, že radšej by bola radová členka, ktorá si príde na nácvik oddýchnuť, zatancovať a zaspievať, no niekto skupinu viesť musí. „Manžel Slávko sa ujal funkcie organizátora, bez jeho časti práce by sme fungovali ťažko.“ Prezradíme, že Soňa pochádza z Moravy, no ako sama hovorí, Moraváci majú k Slovákom blízko, preto podľa nej viesť folklór na Horehroní nie je až také ťažké. „Viac ako 90 percent informácií čerpám od miestnych „domorodcov“. Všetci boli vždy ochotní podeliť sa o svoje znalosti, za čo im veľmi ďakujem. Zvyšok čerpám z odbornej literatúry, ktorá sa venuje folklóru na Horehroní a v okolí.“
Priadky
FOTO: PETER BERČÍK
Program vtiahol divákov medzi kurucov
Kto si včas kúpil vstupenku na program 80. výročia Bacúšana, odniesol si hlboký umelecký zážitok. Tému vybrala Soňa na základe krutého príbehu, ktorý sa traduje v rodine tety Márie Piliarovej, ako prišli kuruci na Bacúch, zbúrali majer a uniesli malého chlapčeka. „Tvorcom som síce bola ja, ale nápady dodávali všetci. Keď každému napadne jedna dobrá myšlienka, vyjde z toho super celok. Choreografiu o kurucoch, ktorá bola súčasťou celého programu, vytvorila Michaela Giertlová. Keďže išlo o ťažkú tému, spracovať ju mohol len profesionál vyštudovaný v odbore etnológia. Ďakujeme Miška. S detskou choreografiou pomáhala Janka Bevelaquová a za seniorov Mária Kánová.“
Bacúšan si na seba uplietol bič
Pri gratuláciách jedna z členiek folklórnej skupiny prezradila, že ich šéfka dokáže aj z netanečníkov urobiť tanečníkov. Podľa Sone to vraj trvalo dlho. „Stále máme medzery, vrátane mňa. Som na ľudí náročná, aj sa niekedy na mňa hnevajú. Ale práve vďaka tomuto prístupu sme sa v krátkej dobe niekde posunuli.“ A ako ju potešil darček od folkloristov, megafón? „Veľmi sa z neho teším a mienim ho používať. Asi majú pocit, že mám slabý hlások a treba pridať na intenzite. Tak rozmýšľam, že si na seba uplietli bič,“ dodala s úsmevom Soňa.
Bacúšan predviedol bravúrne výkony, čo diváci odmenili neutíchajúcim potleskom.
Ako na záver povedala vedúca skupiny, pocit po poslednom tanci bol úžasný. „Tanečníci sa naozaj vybičovali k maximálnemu výkonu. Veľmi nám pomohli zvukári, osvetľovači, video technici. Bohužiaľ sme mali aj sťažnosti, že sa všetci nedostali na vystúpenie, no kapacita miest v kultúrnom dome je obmedzená. Pokúsime sa ešte vymyslieť, ako im vyhovieť,“ uzavreli Soňa a Slavomír. Jednou z možností je zakúpenie si DVD záznamu za symbolickú cenu a na jeseň možno príde aj repríza.
