Vznikol na prelome 19. a 20. storočia ako priestor oddychu uprostred novej výstavby. Dnes je schátraný a neplní svoju funkciu.
BANSKÁ BYSTRICA. Priestor pred bývalou Hungáriou dnes už mnohí z nás ani nevnímajú ako parčík. Dávno neplní svoj účel a na zašlú slávu poukazujú iba zvyšky zelene. Nik si sem nepríde posedieť a oddýchnuť v ruchu mesta. A pritom by to mnohým ľuďom padlo viac ako dobre.
Občianske združenie Permon sa už dlhšiu dobu snaží poukázať, že ak by sa tento priestor podarilo v budúcnosti citlivo vyriešiť, pre centrum mesta v nadväznosti na Námestie SNP, Hornú a Skuteckého ulicu by tak vznikol nový oddychový priestor a zelená plocha.
Oddych medzi orgovánmi
„Máme k dispozícii štúdiu, ktorá tento priestor rieši zaujímavým spôsobom a rešpektuje pôvodné členenie parku. Kvôli orgovánovým kríkom, ktoré tu boli v minulosti hojne zastúpené, volali niektorí obyvatelia mesta park aj týmto prívlastkom,“ hovorí Pavel Gender zo združenia Permon. „V prípade, že by mesto vedelo vyčleniť prostriedky na dokumentáciu pre stavebné povolenie, mohol by sa tento mestský priestor výrazne zmeniť,“ dodal.
Historička architektúry Klára Kubičková už v minulosti navrhovala, aby obnovený parčík niesol meno Juraja Hudeca, významného banskobystrického staviteľa – otca architekta svetového mena Ladislava Hudeca. Hudecov rodný dom sa nachádza v priľahlej Skuteckého ulici a práve vďaka Jurajovi Hudecovi vďačí táto ulica v nemalej miere za svoj vzhľad.
Mesto vidí šancu aj v eurofondoch
Riaditeľ Útvaru hlavného architekta mesta Ľubomír Keleman konštatoval , že potenciál parčíka ako mestskej zelene sa dlhodobo nevyužíva: „Je to len trojuholník zelenej plochy a nefunkčná fontána. Už pri koncipovaní pešej zóny a jej pokračovaní v smere na Hornú ulicu sa počítalo s jeho rekonštrukciou. K realizácii však nedošlo," doplnil s tým, že na ÚHA nebol v súčasnosti predložený žiadny projekt rekonštrukcie parčíka. „Akákoľvek činnosť v zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu musí byť odsúhlasená s Krajským pamiatkovým úradom,“ dodal.
Hovorkyňa primátora Zdenka Sekerešová doplnila , že fontánu a park má mesto záujem zrevitalizovať z Regionálneho integrovaného programu.
História parku
Parčík vznikol na prelome 19. a 20. storočia pravdepodobne ako priestor, dotvárajúci v tom čase nové stavebné objekty na Skuteckého ulici a budovy Hungárie.
Nová výstavba si vyžiadala isté upokojenie uličného priestoru a vytvorenie oddychovej zóny so zeleňou, ktorá by filtrovala už vtedy zvýšenú prašnosť mesta. Parčík prešiel v šesťdesiatych rokoch minulého storočia nie príliš šťastnou prestavbou.
Z pôvodného útulného, vnútorne členeného priestoru s oddychovou zónou s možnosťou posedenia sa stala iba plocha zelene, bez možnosti vstupu a využitia s predimenzovanou mohutnou a dnes už nefunkčnou fontánou. Celý parčík je súčasnom stave nefunkčný, neplní svoje poslanie a pôsobí zanedbaným schátralým dojmom.
Štúdia so zaujímavým riešením
Na svete je v súčasnosti aj architektonická štúdia, ktorá otvára jednu z možností na riešenie tohto priestoru a mohla by byť podkladom pre vypracovanie projektovej dokumentácie.
Jej autorom je architekt Jozef Sálus, spoluautorom Viktor Graus.
Štúdia rieši stavebno-prevádzkové úpravy terénu a tiež sadovnícko-architektonickú úpravu parčíka, na základe dostupných historických prameňov s výsadbou historicky pôvodného orgovánového hájika, fontány a fontánky s pitnou vodou a uličným mobiliárom .
Súčasný pôdorys autori zachovali v nezmenenej podobe. V jeho najužšej časti je navrhnutá spevnená plocha - akýsi prestupný ostrovček pre peších, prechádzajúcich od Skuteckého ulice na Hornú. Ďalej nasleduje plocha so strihaným buxusom (Buxus sempervirens), ktorý bude chránený od komunikácie nízkym kamenným múrikom a spevnená plocha s pitnou fontánkou.
Dôvodom pre toto riešenie je bezpečnosť chodcov a funkčno-priestorové riešenie daného priestoru.
Z pohľadu metódy obnovy pôjde do veľkej miery o slohovú rekonštrukciu priestoru podľa dochovaných historických fotografií a kresieb z prelomu 19. a 20. storočia, avšak architektonické riešenie používa súčasné výrazové prostriedky a tiež zodpovedá platným technickým normám, urbanistickým zmenám a najmä nárokom na súčasný verejný priestor.
FOTO: ARCHÍV J.S. a BBSOO
