Chcete vidieť najvzácnejšiu fotku starej Sásovej?

BANSKÁ BYSTRICA. Pri príležitosti jubilea 665 rokov bývalej obce Sásová bola uvedená do života obrazová publikácia Sásová v obrazoch. Jej autorom je rodený Sásovan Ján Kollár, zakladateľ a správca Dokumentačného centra Sásová (DCS). Vie zaujímavo rozprávať o histórii Sásovej, o živote jej obyvateľov ale aj o blízkom okolí. Obyvatelia Sásovej a sídliska Sásová-Rudlová poznajú Jána Kollára aj z podujatia Deň Sásovskej uhorky, ktorého tretí ročník sa konal vlani v auguste.

Odkedy sa zaoberáte históriou Sásovej? Zdedili ste funkciu kronikára po niekom z rodiny?

História ma zaujímala už v študentských časoch, prvé články som publikoval v banskobystrických miestnych novinách už pred tridsiatimi rokmi. Som nadšenec histórie, založil som Dokumentačné centrum Sásová, zhromažďujem materiály, ktoré zbieral môj otec a tiež bývalý kronikár obce Emil Javorka. A, samozrejme, robím vlastný výskum, zbieram ďalšie fotografie od posledných žijúcich pamätníkov zašlých čias, robím si poznámky z rozhovorov s nimi. Tak skladám mozaiku histórie Sásovej.

Kam až siahajú sásovské korene vašej rodiny?

Ťažká otázka, pretože svoj rodokmeň som zatiaľ neskúmal. Starý otec pochádzal z Rudlovej, stará mama bola Sásovianka. Pochádzala z rodiny Lichý – Handzo, čo podľa majetkových dokladov z 19. storočia bol jeden z najväčších gazdovských rodov v obci.

Ako dlho ste dávali dokopy podklady pre obrazovú publikáciu Sásová v obrazoch?

Po vydaní monografie obcí Sásová a Rudlová v roku 2010, na ktorej som sa autorsky podieľal, zostalo množstvo nepublikovaného materiálu a fotografií. Vtedy som sa rozhodol zostaviť obrazovú publikáciu o Sásovej. Ďalšiu fotodokumentáciu som zbieral päť rokov. Publikácia obsahuje vyše 150 dobových fotografií z rokov 1900 až 1965. Z nich historicky najvzácnejšia je podľa mňa fotografia Senobranie na Rovniach z roku 1917.

Ktorý dom, objekt v Sásovej je najstarší?

Najstaršie drevené domy v obci sa stavali z dreva z blízkeho kopca Stráža. Posledný, viac ako dvestoročný, zanikol v päťdesiatych rokoch. Najstaršou stavbou je, samozrejme, kostol sv. Antona a Pavla, pustovníkov z 15. storočia so svojimi skvostami – architektúrou a drevenými oltármi z 15. storočia.

Čo zo 665-ročnej minulosti Sásovej považujete za zvlášť výnimočné?

V prvom rade je to známe sásovské príslovie Je vás ako Sásovänov, ktoré sa na základe historického zdôvodnenia podarilo zapísať medzi pamätihodnosti mesta Banská Bystrica. A potom je to Sásovská uhorka, spomínaná už Matejom Belom v jeho Notícii z roku 1736. Po roku 1870 sa v Sásovej pestovali uhorky v takej kvalite a množstve, že následne, na celých sto rokov, ovládli banskobystrický zeleninový trh. V súčasnosti sústredím svoj záujem na technickú stavbu sásovský akvadukt, prvý vodovod stredovekej Banskej Bystrice.