BANSKÁ BYSTRICA. Výstava o banskobystrickom Medenom hámri v budove Radnice opätovne otvorila aj otázku možnej záchrany jeho zachovaných častí. Hoci dnes je objekt v súkromných rukách a od roku 1991 sa tu zastavila výroba, odborníci sú presvedčení, že šanca na záchranu a dôstojné prezentovanie zachovaných častí hámra je stále veľká. Podľa architekta Vladimíra Husáka, ktorý sa dejinám Banskobystrického mediarskeho podniku venuje dlhodobo, ide v prípade hámra o unikát priemyselného dedičstva.
Výstava o Medenom hámri súčasne odštartovala snahu o zápis územia v okolí Banskej Bystrice na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v kategórii Kultúrna krajina. Snahy chcú rozbehnúť spoločne s Kremnicou a banskými pamiatkami v okolí oboch miest, kde je tiež sústredených mnoho pozoruhodných technických pamiatok. „Som presvedčený, že toto spojenie má veľký význam. Treba si napríklad uvedomiť, že bez medi z okolia Banskej Bystrice by sa v Kremnici nedali raziť mince. Veď ešte pred vznikom Medeného hámra sa vyrábala v Banskej Bystrici takzvaná zrnená meď pre kremnickú mincovňu,“ hovorí architekt s tým, že z pôvodného komplexu hámra sa nezachovala do dnešných dní iba kotlárska dielňa. Väčšina objektov je zachovaných a od roku 1972 sú kultúrnymi pamiatkami.
Medený hámor v súčasnosti
FOTO SME: JÁN KROŠLÁK
Širšie vzťahy (FA STU)
Desať rokov skúmania hodnôt
Myšlienku na zápis územia dlhodobo podporuje aj občianske združenie Permon. Jeho predseda Pavel Gender hovorí, že práve teraz sa naskytla neopakovateľná šanca pre to, aby na význam Medeného hámra poukázali aj v kontexte celého územia, ktoré by chceli navrhnúť na zápis do UNESCO.
Eva Kráľová, docentka na Fakulte architektúry STU zapojila niekoľko ročníkov študentov do výskumu hodnôt a architektonických pozostatkov v tomto priestore. Táto výskumná úloha trvala desať rokov, pričom študenti vytvorili v rámci nej aj niekoľko ideových návrhov, ako objekty hámra v budúcnosti využiť a zachovať.
Do úvahy prichádza najmä funkcia vedecko-edukačného, či kultúrno-spoločenského centra, ale aj podnikateľského inkubátora služieb, umeleckých remesiel alebo designu a podobne.
„Myslím si , že šanca na zápis územia do UNESCO je reálna. Veď aj pri zápise Banskej Štiavnice sa nebralo do úvahy iba mesto samotné, ale aj významné technické pamiatky okolia,“ dodala Eva Kráľová.
VIZULIZÁCIA: NATÁLIA MICHALOVÁ (FA STU)
VIZUALIZÁCIA: NATÁLIA MICHALOVÁ (FA STU)
VIZUALIZÁCIA: BARBORA BABOCKÁ (FA STU)
Spoločne s Kremnicou
Poslanec mestského zastupiteľstva Martin Klus hovorí, že výstava bola prvým krokom na dlhej ceste k tomuto cieľu, o ktorý sa chce Bystrica pokúsiť spoločne s Kremnicou a jej mincovňou. „Je to významná lokalita, dokumentujúca éru ranej industrializácie metalurgie medi v Európe.“
História hámra je bystrickým (medeným) klenotom
Vladimír Husák vo svojich odborných prácach zdokumentoval, že hámor začal produkciu v roku 1496 a stal finálnou výrobou celého Banskobystrického mediarskeho podniku. Preslávený podnik bol spoločnou investíciou krakovského mešťana Jána Thurzu, pôsobiaceho v Levoči a rodiny Fuggerovcov – bankárov z Augsburgu. Dňa 10. októbra 1495 uzavreli s Banskou komorou Uhorska zmluvu o Banskobystrickom mediarskom podniku.
Podľa Vladimíra Husáka hámorská, teda kováčska dielňa vykúvala z posledného pretavenia v hutách rôzny spotrebný tovar, ktorý predstavoval desatinu celej produkcie podniku. „Zachované inventáre z rokov 1494, 1525 a 1546 umožňujú nahliadnuť do podoby tejto najstaršej továrne, spojenej s výrobou výlučne pre trh, ktorá predstavovala svojim vybavením priamy vývinový predstupeň továrenskej budovy kapitalistického typu a nezmenila sa.
Tieto unikátne dochované skutočnosti zaraďovali Medený hámor medzi najvýznamnejšie technické pamiatky v Československu, preto dalo Technické múzeum v Prahe z neho vyhotoviť /asi v roku 1921/ dva nákladné modely. Dnes sa nachádzajú v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach a vo vlastníctve Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici –vystavený v expozícii baníctva v Španej Doline,“ píše sa v odbornej práci.
Medený hámor v minulosti
FOTO: archív
Maliar Dominik Skutecký rád chodil maľovať robotníkov do hámra
FOTO: archív
S najväčším elektrolyzérom na svete
Výroba v Medenom hámri dostala veľmi významný inovatívny impulz v roku 1759, kedy sa tu začali vykúvať a od roku 1761 odlievať medené mincové cány .
Koncom 19. storočia sa uskutočnila druhá významná inovácia výrobného programu v Medenom hámri. V roku 1891 sa zaviedla hutnícka výroba elektrolytickej rafinácie medi, ktorou sa dosahovala jej takmer stopercentná čistota. Po zániku tejto výroby v Kluknave sa stala jedinou v Uhorsku.
V roku 1958 sa ukončila výroba medi, nahradila ju výroba mangánu, ktorý vyrábali iba štyri štáty a v Banskej Bystrici skonštruovali najväčší elektrolyzér na svete.
V Medenom hámri sa vyrobil tiež prvý elektrolytický zinok v Československu, prvý elektrolytický nikel, aj antimón. Produkciou síranu zinočnatého ukončuje výrobnú aktivitu v roku 1991.
