Maľba bola koníčkom bankára Jozefa Kreutza prakticky už od detstva, no až po odchode na dôchodok získal dostatok času venovať sa tejto záľube naplno. Na september pripravuje prierezovú výstavu na banskobystrickej Radnici.
BANSKÁ BYSTRICA. Jozefa Kreutza pozná väčšina Banskobystričanov predovšetkým ako bankára a v nedávnej minulosti aj ako riaditeľa pobočky Národnej banky Slovenska v Banskej Bystrici. Ani v tom čase sa netajil tým, že najkrajším relaxom a koníčkom je pre neho maľovanie. „Ja som tak možno kompenzoval to strohé a pre niekoho možno aj suché bankovníctvo,“ hovorí.
Prvú výstavu otváral ešte v roku 1982, kedy pracoval ako bankár. Predstavil na nej 44 obrazov, pričom na výstave tematicky dominovala nielen Banská Bystrica, ale aj krajinomaľba z rodného Horehronia. Z obrazov na výstave mu ostal jediný, ostatné sa veľmi rýchlo rozchytali. Nemrzí ho to. Ako zvykne hovoriť, hlavným zmyslom jeho tvorby je prinášať ľuďom radosť. Ak tak navyše môže urobiť cez svoju tvorbu, radosť sa znásobuje.
Kto obrazy amatérskeho maliara Jozefa Kreutza pozná, nepochybuje, že sú úprimnou vnútornou spoveďou talentovaného výtvarníka. Sú svedectvom jeho silného vzťahu k Banskej Bystrici, jej pamiatkam, ale aj ku krásam okolitej krajiny. Témam, ktoré si zvolí, vlieva farby, život a zmysel a tak nás nabáda vnímať ich novým pohľadom.
„Beriem maľovanie ako koníček , hoci som sa mu venoval od malička. Moji rodičia boli učitelia a v tomto smere na mňa veľmi pozitívne vplývali,“ hovorí rodák zo Šumiaca. Po presťahovaní do Brezna začal jeho otec pôsobiť v Horehronskom múzeu a hoci sa zameriaval hlavne na výskum národných dejateľov a spisovateľov, tento umelecký stret v rodine prinášal ovocie. Otec bol navyše autorom niekoľkých kníh, takže múzy rodinu neobchádzali.
ŠUMIAC
Farebná cesta hľadania
Jozef Kreutz priznáva, že svojej záľube sa mohol začať naplno venovať až na dôchodku. „Odrazu som mal čas a začal som to využívať naplno. Zmenil som aj techniku, veľké čaro som objavil v akvareloch,“ hovorí s tým, že nezatratil ani ďalšie techniky ako olej, perokresbu, či kresbu ceruzou.
Tvorí v improvizovanom ateliéri – v zimnej záhrade za domom. Presklený a vyhrievaný priestor sa dá využívať na maľovanie prakticky počas celého roka s výnimkou horúcich letných mesiacov, kedy sa radšej prenesie do altánku za domom.
Veľmi rád však chodí aj do plenéra. K jeho najobľúbenejším témam patria historické stavby, napríklad areál Mestského hradu, ale aj historické zákutia mesta. Rád maľuje aj tú istú tému v štyroch ročných obdobiach.
ˇ
ŠPANIA DOLINA
Štyridsať rokov Banskobystričanom
V tomto roku je to rovných štyridsať rokov, ako sa Jozef Kreutz po skončení vysokej školy usadil v Banskej Bystrici.
Pri tejto príležitosti plánuje na Radnici predstaviť v polovici septembra svoju tvorbu. Dominovať na nej budú nielen námety z Banskej Bystrice, ale aj z rodného Horehronia a ďalších slovenských miest. „Chcem na nej vystaviť staršie i nové veci, aby návštevníci mohli porovnať, ako amatérsky výtvarník ide ďalej.
Maliarske náradie ho dnes sprevádza všade, dokonca aj na potulky svetom. V posledných rokoch si dokonca začal z každej cesty robiť ilustrované denníky. Rád sa venuje aj deťom v školách a predstavil im nielen tajomstvá tvorby, ale aj niektoré nové techniky.
Pri otázke, či niekedy neľutoval rozhodnutie stať sa bankárom a nevydal sa radšej na dráhu výtvarníka, sa iba pousmeje.
Pocta Rembrandtovi
Stará mama mala v povolaniach vnukov jasno
„Naša babka bola v tomto smere veľmi pragmatická. Bratovi určila Lekársku fakultu, mne bankárstvo. Jej rada bola pre nás zákonom, hoci ja som sa nikdy úplne nevzdialil ani od výtvarného umenia,“ dodal.
Talent zdedil po dedkovi, ktorého korene siahali až ku sklárom v Katarínskej Hute. Ako rytec skla mal vynikajúcu predstavivosť, no vedel aj kresliť a pohrať sa s iným materiálom. V čase, keď v prvej polovici 20. storočia zasiahla do života ľudí hospodárska kríza a roboty málo, pustil sa do celkom iných vecí. Začal vyrezávať z dreva a dokázal dokončiť aj také práce ako vyrezanie sekretára.
Jozef Kreutz je na svojich predkov hrdý a ich odkaz si ďalej nesie v sebe ako heraldický znak.
